Slovenská akadémia vied - SAV

Ach, veď mužovia nespôsobujú ktovieakú rozkoš ženám svojou brutálnou dotieravosťou,
aspoň nie vždy a každej, (šVANTNER)
V ostatných prípadoch sa častica bohvie, ktovie píše spravidla osve. Osobitne
sa vždy píšu neurčité zámená s časticami neviem, nevedno, čert vie.
Ležiac na priöni, podložil si hlavu ramenami a robil sa, sťa by bohvie o čom premýšľal.
(LETZ) — A že takých ľudí trpíš v dedine, čo bohvie odkiaľ privandrovali. (TOMAščíK) —
Gazda bohvie kde sa skrýva, (NIžNáNSKY) — A bol by si tak hovel bohvie dokedy, nebyli
v predsieni nešťastného^ zvonca, (URBAN) — Víchor života ho ktovie odkiál odtrhol, (HO­
RáK) — Práve bol dostal už ktovie koľký prípis od stolice, (TAJOVSKý) — Môj starý dobrý
známy súdruh Veľký zvolil si — ktovie prečo — druhú možnosť, totiž spomínaný projektostav.
(KARVAš)
Tak sa jej nevráti, ani čo by sa neviem čo stalo, (ALEXY) — Domáci chlieb a syr chutia
jej ani neviem aká lahôdka, (KUKUčíN) — Mal pocit, akoby stál na stroji, ktorý sa ženie
nevedno kde. (URBAN) — Vzbudzoval čert vie čím dojem nedávno vyhasnutej sopky.
(KARVAš)
Prechod od vedľajšej vety k významu častice tvoria prípady:
Ten človek už je nie tu, ktovie, kde sa zatáral vo svete, (VOLANSKá) — Ráno si tiež
prišiel bosý — kto vio, kade si topánky potratil, (ONDBEJOV) — Čert vie prečo, — odpovedal
hajdúch, (NIžNáNSKY)
Niektorí autori (podľa krajov) miesto slovesa vedieť používajú aj sloveso znat.
A bohzná prečo, ani tá práca nejde mu od ruky ako inokedy, (PODJAVORINSKá) —
Dostavili sa totiž i Cigáni, teperiac barboru i cimbal a ktozná ešte čo so sebou, (TIMRAVA)
Písanie týchto zámen, ktoré vznikli zo súvetí so vzťažnou vetou, nie je celkom
ustálené. Starší autori písali všetky časti týchto zámen osobitne a kládli za
základ so slovesom vedieť alebo znat (neviem, nevedno, bohvie, ktovie) čiarku.
Časti týchto zámen nezrástli vo všetkých prípadoch rovnako pevne, preto sa
i ponecháva možnosť písať ich osobitne i spolu.
Ako osobitné slová treba časti týchto zámen písať:
a) ked sa kladie medzi obe časti predložka
Robil sa, sťaby bohvie o čom premýšľal, (LETZ) — Myslel som si, že by prehrešila sa
bohvie proti čomu, ked je už doma. (JESENSKý)
b) ked je druhá časť rozvitá
Oni veru nemajú peňazí, aby si chalupy všelijakými čačkami, živými plotmi a bohvie
ešte akými márnosťami prikrášľovali. (šVANTNER) — Ešte by ju mali za majetnú ženu,
ktorá bohvie čo všetko má, dom alebo groše, (ALEXY)
c) ked je druhá časť viaonásobná alebo keď sú v druhej časti dve rozličné
zámená, napr. substantívne a adjektívne
A musíš ho ísť predať, cestovať bohvie kde a v akom počasí, (KUKUčíN) — Bohvie,
kde a kedy si ho kúpila, (ZELINOVá)
So slovesom vedieť utvorilo sa ešte viac neurčitých zámen, napr.: ja viem
kto ..., čo ja viem kto ..., nevedno kto ..., čert vie kto ..., všetci čerti vedia
300