Slovenská akadémia vied - SAV

hovoril šepmo a málo. (TAJOVSKý) — Vložil si do úst dva palce a tak tuho zahvízdal, až
ohlušovalo, (ONDBEJOV)
e) Vydávanie vôní a vnemy vôní sa vyjadrujú slovesami ako voňať, zaváňať,
rozváňať, raziť, smrdieť, páchnut, zapáchať niečím.
Srdce sa naplnilo túžbou ísť von, kde voňalo jarou a pole zobúdzalo sa k životu.
(TIMBAVA) — Dnu bolo útulne, teplo; páchlo tam kožušinou a kyslým mliekom . ..
(UBBAN)
1. Takýto spôsob vyjadrovania nachádzame tam, kde sa zámerne stavia do popredia
citová zložka života. Preto v lyrizovanej próze je veľa takto stavaných viet (napr.
v niektorých dielach M. Urbana, Ľ. Ondrejova, D. Chrobáka, M. Figuli, R. Jašíka).
Bezpodmetové (neosobné) podávanie dejov akoby ich robilo súčasťou prírodného diania,
do ktorého sa potom citovo začleňuje (vciťuje) aj vnímajúci subjekt.
2. Takto sa používajú aj slovesá rodiť sa, obrodiť, sypal, podsýpat, ktorými sa vyjadruje
proces dávania úrody, velmi často v súvislosti s jej množstvom.
Akým pluhom orie, za takým sa mu rodí. (PBíSL.) — Ked vše u nás hojne obrodilo
a v našom meste ovooie nemalo takej ceny, najali sme voz ... a pod do Lučenca. (TAJOV­
SKý) — Žatva sa ukázala o tretinu slabšou, ako rátali, a že nesypalo dobre, to už nikoho
neprekvapilo, (LAZABOVá) — Toho roku bude dobre podsýpat (KUKUčíN)
2. Podávanie dejov, ktoré majú nepriaznivý účinok pre nositeľa
Sú to deje, ktoré majú nepriaznivý, škodlivý, tragický účinok. Priraďujú
sa k tajomným dejom a majú ráz osudových alebo subjektívne neovládateľných
psyohofyzických dejov. Pri nich sa pozornosť upriamuje iba na dej a na
jeho účinok pre zasiahnutého alebo nositeľa. Podávané deje sú spôsobované
a) externým ágensom (externou príčinou) alebo b) internou príčinou (jestvujúcou
priamo v nositeľovi deja); agens i príčina deja ustupujú do pozadia
často pod vplyvom citového vzrušenia.
Skupina slovies, ktorými sa vyjadrujú osudové a mimovoľne psychofyzické
deje zasahujúce nositeľa, nie je sémanticky presnejšie vyhranená a uzavretá.
Sú to slovesá, ktorými sa vyslovuje usmrtenie, dokalíčenie, poranenie, zasiahnutie
niekoho: zabiť, zahlušiť, rozmliaždit, zasypať, roztrhnúť, dodrúzgať, odrieť,
zaviať, stĺcť, zohnúť, zahodiť, niesť, trhnúť, trhať, odtrhnúť, štiepať, mykať, křivit,
skriviť, krčiť, pokrčiť, triasť, drgľovať, zmrviť, zvíjať, hodiť, hádzať, trepať, stiahnuť,
strhnúť, vysotit, vypleštiť, dusiť, zadusiť, zadúšat, stisnúť, pritisnúť, previať, odťať,
odseknúť, zoschnúť, odstreliť a pod.
Nepočuli o ňom od Všechsvätých, až pred Vianocami prišla zvesť, že ho zabilo ...
(TAJOVSKý) — „Ježiš, Mária," volal v trapiech, „nohu mi zlomilo", (JESENSKý) — Ešte
dobre, že ho nezdrúzgalo! (BáZUS) — Nerozmliaždilo ho celého, ale odtrhlo mu pravú
ruku za päsťou a lavú mu zlomilo vyše lakťa, (TAJOVSKý) — „Ba že mu hlavu odstřelilo!"
zavolá ktorási. (TIMBAVA) — Matku vyhodilo spomedzi ojec a zostala visieť na krovinách
v bezvedomí, (FIGULI) — Pršteky mu odrelo, plakal velmi a dlho, kým som mu ich hojila
a obväzovala, (šOLTESOVá) — Pod srdcom ma celú noc hrýzlo. (šVANTNEB) — Tak ho
vše aj za pol hodiny dusilo, že mu až slzy tiekli, (TAJOVSKý) — Kočišovi utiahlo kútiky,
520