Slovenská akadémia vied - SAV

koľvek), a spojenia opytovacích zámen s výmedzovacími zámenami iný, inakší,
inde, inak ..., napr.: kto iný (= ktokoľvek iný, hocikto), čo iné (— čokoľvek,
hocičo) ...
Neurčité zámená sa skloňujú tak ako príslušné opytovacie a ukazovacie
zámená.
Význam odvodených neurčitých zámen závisí od významu odvodzovacích
morfém. Najširší neurčitý význam majú zámená s morfémami da-, nie-/ne-,
vôľa-. Zámená s morfémou -si sa odlišujú od nich tým, že neznámost, neurčitosť
niekoho alebo niečoho zdôrazňujú. Zámená s morfémami všeli-, hoci- (hoc-),
-koľvek vyjadrujú neurčitosť s odtienkom veľkého množstva a pritom rozmanitosti.
Zámená s morfémami kade-, kde-, leda- (zried.), leci- (zried.) vyjadrujú
odtienok náhodnej rozličnosti. Zámená s morfémami poda-, málo-, zriedka-,
sotva- vyjadrujú odtienok malého až minimálneho množstva. Zloženiny so
základom vedieť, napr.: ktovie čo, ktoviečo, neviem čo, bohvie čo, bohviečo, čert
vie čo ... vyjadrujú stupeň neistoty~až""po úplnú neistotu.
Základné neuräté zámená
Patria sem najmä zámená s predponami da-, nie- (ne-), vôľa-: dakto, dačo,
daktorý, dajaký, dači, dákoľko, dakoľkí, dakóľký, dakde, dakade, dakedy, dajako;
niekto, niečo, niektorý, nejaký, niečl, niekoľko, niekoľkí, niekoľký, niekde, niekedy,
niekdy, niékade, nejako; voľakto, voľačo, vóľaktorý, voľajaký, voľačí, volakoľko,
voľákoľhý, voľakde, voľakade, voľakedy, voľajako. Tieto zámená majú zo
všetkých neurčitých zámen najvšeobecnejší neurčitý význam. Sú to rovnocenné
skupiny neutrálnych neurčitých zámen, ale pri zámenách s predponou
nie- dakedy pociťujeme odtienok malého množstva, napr. zámeno niečo značí
„nie všetko, nie mnoho, to alebo ono", niektorý značí „ten alebo onen, nie
každý", niekde značí „nie všade, tu i tam".
Tak vám to dakto vie, ako keby čaril. (TAJOVSKý) — Najskorej ti dačo chybí! (j. KRáľ)—
Dnes všetko mlčalo. Iba tu i tam daktorý zavrčal, (HOBáK) — Každý mal dajakú robotu.
(LASKOMEBSKý) — Už sa len musíte dajako bez nich zaobísť, (KUKUčíN) — Na nebi
plameň tíchne a skonává, len ešte hlavne dakade padajú, (J. KRáE) — Kto poháňa vám
divé kone, by nestrhli vás dakam do priepasti? (HVIEZDOSLAV) — Dlho prežieral a oči
sa mu počali lesknúť, ani čo by si bol predtým dakde dobre vypil, (TATARKA) — Dosť
času tomu dakedy na Ondreja, (VANSOVá) — Z pravej strany stojí dakoľko pánov.
(KALINčIAK)
Trúfa si niekto miesto neho? (CHROBáK) — Myslím, že ste sa tu niečo naučili, (BED­
Nář) — Odkáže domov, aby prišiel niektorú nedeľu otec po ňu, lebo ona už nemieni
ďalej slúžiť, (šVANTNER) — I šomre, čo je on vlastne ? Nejaký zbojník, či čo ? (TIMRAVA) —
Akoby mu bola niečia starostlivá ruka obväzovala čelo studeným obkladom, (HORáK) —
červenák, daj mu! — zvolali niektorí naraz, (ONDBEJOV) — Najradšej by sme sa niekam
prepadli, (ALEXY) — Nezabelasejú sa niekde Markine šatôéky? (MINáč) — Najradšej
by som odišiel niekde ďaleko, (ITGULI) — Odchod býva ako pichnutie tŕňom: niekedy
do zozbieraného vreda ... (F. KRáE)
294