Slovenská akadémia vied - SAV

v druhotnej funkcii, aj to len za istých okolností, používajú sa v prísudku
dvojčlenných viet alebo vo vetnom základe jednočlenných viet. Neurčité sú
tieto slovesné tvary: neurčitok, prechodník, činné príčastie prítomné, činné
príčastie minulé, trpné príčastie a slovesné podstatné meno.
Ostatné slovesné kategórie neprichádzajú do úvahy pri základnom triedení
slovesných tvarov, a to najmä preto, že sa vlastne týkajú slovesa ako celku.
Sú to nielen lexikálnogramatické kategórie vidu a intencie, ale aj kategória
slovesného rodu. Táto sa uplatňuje tak v určitých, ako aj v neurčitých tvaroch.
Podobne je to s kategóriou zhody, ktorá sa uplatňuje v rámci určitých tvarov
pri osobných tvaroch (= zhoda prísudku s podmetom), ako aj v rámci neurčitých
tvarov pri príčastí (= zhoda prívlastku, resp. doplnku s-nadradeným
podstatným menom alebo zámenom).
Niektoré neurčité slovesné tvary majú aj isté gramatické vlastnosti mien.
Príčastie má kategóriu zhody ako prídavné mená (= zhoda v čísle, páde a rode);
príčastie sa skloňuje s nadradeným podstatným menom. Slovesné podstatné
meno má kategóriu pádu, čísla a rodu ako podstatné mená. Príčastia a slovesné
podstatné meno sa preto hodnotia aj ako menné tvary slovies.
Prechodník však nie je menný tvar, ale pri ňom sa uplatňujú predikatívne
kategórie spôsobu, času a osoby v tlmenej forme. Preto prechodník má vždy
polovetnú platnosť. Ani neurčitok nemá povahu menného tvaru, lebo nemá
nijakú mennú kategóriu ani v tlmenej forme. Neurčitok je z významovej
stránky základný slovesný tvar, v ktorom sa jednotlivé slovesné kategórie
pociťujú ako latentné.
Jednoduché a zložené tvary
Podľa zložitosti rozdeľujeme slovesné tvary na jednoduché a zložené. Delidlom
je tu pomer slovesného tvaru k slovu ako samostatnému a vo vete premiestniteľnému
radu foném.
Jednoduchý slovesný tvar sa rovná jednému slovu. Gramatické morfémy
majú tu spravidla povahu prípony. Sú na konci slovesného tvaru: čaka-t,
čaká-m, čakaj-ú ... V slovenčine niet prípadu, že by gramatická morféma
mala podobu infixu.
Osobitný prípad predstavujú jednoduché tvary futúra typu poletí, lebo
gramatický význam sa v nich vyjadruje predponou: po-letí. Táto predpona je
gramatická (vyjadruje futúrum) a nemá vplyv na vid slovesa: poletí je tvar
futúra nedokonavého slovesa letieť.
V imperatívnych tvaroch poď, podme, poďte je takisto predpona po-. Je to od pôvodu,
geneticky i funkčne iná morféma ako predpona po- v predponovom futúre typu poletí.
Táto predpona po- v imperatíve poď je prázdna morféma; nemá nijaký obsah a nemá
nijakú funkciu v morfematickej štruktúre tvarov poď, poďme, poďte.
462