Slovenská akadémia vied - SAV

Schválne ho poprosil pred licitáciou, aby dal pozor, žeby sa nejaká faloš nestala.
(JESENSKý) — Aby sa nestratila medzi ostatnými ženami, obliekala si mnoho sukien,
žeby sa jej rozšírili boky. (JTGULI)
Pretože spojka žeby sa dá zameniť spojkou aby. hovoríme o jednoslovnej
spojke žeby len pri možnosti tejto záměny. Keď táto zámena nie je možná, ide
o spojku že s kondicionálom. Tu možno kondicionálové by oddeliť od spojky:
Nazdávam sa, že ty by si to nebol spravil.
Spojka žeby sa používa v jednotlivých funkciách za tých istých podmienok
ako spojka aby, no zavše sa súvetie so spojkou žeby pociťuje ako ľudovo podfarbené.
1. Spojkou žeby sa uvádzajú predovšetkým účelové vedľajšie vety.
Dočkaj ma, prosím ťa, lebo ja by som chcela, aby si ma dočkala, žeby sme odrazu
boli staré, (šOLTESOVá) — Žeby muška neplakala, žeby bola bohatá, kúpili jej žiarovôčku
i lampášik zo zlata, (PODJAVOEINSKá) — Veď som prišiel, pán veľkomožný, žeby mi
trochu počkali s tým úrokom, (čAJAK)
2. Spojkou žeby uvádzajú sa vedľajšie vety spôsobu, v ktorých sa vyslovuje
kvalita alebo intenzita účinkom.
Ešte nie je tak zle, žeby horšie byť nemohlo, (PBíSL.) — No choďte, deti moje, a zmierte
sa, ale tak úplne, žeby sa starý Ferenc nad tým kormútiť nemusel, (KALINčIAK)
3. Spojka žeby je častejšia v predmetových vetách, ktoré závisia od slovies
vyjadrujúcich vôľu ap., alebo od záporných slovies.
Len mi dovoľte, žeby som ešte jednu žiadosť predniesť mohol, (KALINčIAK) — Aj to
svet nevidel, žeby obecná baba, žona v úrade, slúžila, (TIMBAVA)
4. Spojkou žeby sa uvádzajú prívlastkové vedľajšie vety veľmi zriedkavo.
Nieto skladby baladickej u Jana Bottu, žeby nebolo v nej alegórie, a zdá sa, sú jeho
alegórie napospol povedomé, (KBčMéBY)
5. Spojkou žeby sa zriedkavo uvádzajú aj podmetové vedľajšie vety.
Jeho starosť bola všecka, žeby gombičiek vždy mal plné vrecká, (PODJAVOBINSKá)
Spojky a iné slovné druhy
Spojky ako gramatický slovný druh majú styčné body s ostatnými gramatickými
slovnými druhmi, ako aj s plnovýznamovými slovnými druhmi.
Tieto styčné body sa zakladajú najmä na polysémii jednotiek slovnej zásoby,
ako aj na tom, že spojky vznikli a aj dnes vznikajú zo slov patriacich do iných
slovných druhov. No ani spojky nie sú bez vývinu: niektoré zanikajú, iné menia
svoj význam a iné zasa vznikajú.
Z gramatických slov majú spojky styčné body s predložkami aj s časticami.
742