Slovenská akadémia vied - SAV

Častice zrejme, tiež, vôbec v tejto vete majú funkciu uvádzať, vytyčovať
a subjektívne hodnotiť výrazy, ku ktorým patria: zrejme nepočula; Augustín
Bemer tiež; vôbec necítil. Okrem toho tieto častice sa opierajú o známy kontext
alebo situáciu. Slovo zrejme sa použilo iba s prihliadnutím na známu časť výpovede
— kluchastá dievka — ako nadväzujúci a zdôrazňujúci prvok. Podobne
častica tiež predpokladá, že vo výpovedi je popri výraze Augustín Berner ešte
ďalší člen toho istého významového radu. Spomedzi týchto dvoch známych
výrazov podávateľ pomocou slova tiež vytýči a zdôrazní jeden ako zvlášť dôležitý.
Slovo tiež by sme na zdôraznenie nemohli použiť, keby z kontextu nebol
známy aj výraz kluchastá dievka. Častica vôbec uvádza a subjektívne hodnotí,
vytyčuje a podčiarkuje slovo necítil. Pritom sa opiera o známu situáciu.
Častice osobitne upozorňujú na výraz, ktorý uvádzajú, výraz vytyčujú ako
pozoruhodný pre danú situáciu alebo kontext, čím výpoveď aktualizujú.
Pomocou nich možno takto aktualizovať jednotlivé výrazy alebo celé výpovede.
Obsahom čiže lexikálnym významom častíc v širokom zmysle slova je
aktualizácia jazykových jednotiek. Preto fungujú najmä ako organizujúci
prvok pri aktuálnom čiže kontextovom členení výpovede, častice, ktoré patria
k výrazu, a nie k celej výpovedí, sú veľmi často indikátormi vlastného jadra
výpovede.
Len mňa budú obviňovať, že som ťa pustila, (TAJOVSKý) — Musel ich dostať aspoň sto.
(KABVAš) — Nič to nobolo, iba tri mloky lenivo roztiahnuté na koreni starého duba.
(LAZABOVá) — Zobovi a Jančíkovi Martin len závidí, ale Jura Milculu aj nenávidí.
(HEČKO)
Pri niektorých častioiaoh prevláda nadväzovaoia funkcia, napr. pri časticiach
a, ba, čiže, i, no, nuž, veď, ostatne. Iné vyjadrujú viao postoj podávateľa k výpovedi
alebo niektorej jej časti, napr. asi, až, celkom, iba, isto, najmä, obzvlášť
práve, priam, samozrejme, takmer, tiež, vôbec. Preto sa tie prvé v tradičných
gramatikách pokladali za spojky a tie druhé za příslovky. Medzi obidvoma
druhmi je plynulý prechod; niekedy ťažko jednoznačne určiť, či častica je
povahy viacej spojkovej, a či príslovkovej. Takými prechodnými Časticami sú
napr. ináč, beztak, ešte, napokon, napríklad, slovom, skrátka, tak, teda, totiž,
vlastne, vcelku atď. Ako vidieť, každá častica zahŕňa dva významy: nadväzovanie
a vyjadrovanie postoja. Výraznejšie sú hranice medzi časticami a spojkami
alebo příslovkami ako vnútri častic medzi ich základnými skupinami.
Častice — ako aktualizujúce slová — sú spojivom medzi modifikovaným
výrazom a situáoiou, na ktorú sa modifikovaný výraz viaže. Niektoré častice
sú v reči neopakovateľné (tak, ako je neopakovateľná tá istá situácia), napr.:
no, nuž, nože, však, kdeby, kdeže, bár, či, čoby, bodaj, kiež, reku, veru, totiž, ozaj
isteže.
častice môžu byť aj samostatnými výpoveďami.
747