Slovenská akadémia vied - SAV

Podľa tohto vzoru sa skloňujú aj miestne názvy, ktoré majú tvar druhových
prídavných mien, ako Jastrabie — Jastrabia, v Jastrabí, Smie — Srnia,
v Smi, Vranie — Vrania, Ovčie — Ovčia. Skloňovanie podľa prídavných mien
(G. „z Jastrabieho, Ovčieho", D. „Jastrabiemu, Ovčiemu", L. „v Jastrabom,
v Ovčom" a pod.) je v spisovnom jazyku nenáležité.
Rovnako sa skloňujú aj inoslovanské miestne mená stredného rodu na -ie, -í;
napr.: Behpolie — Belopolia, Uście Solne — Uścia Solného, Korzybie — Korzybia,
Verchošižemie — Verchošižemia, Verchovažie — VerchovaŽia, Voznesenie
— Voznesenia, Verchovie — Verchovia, Kočevie — Kočevia, Předmostí —
Předmostia, Zaječí — Zajęcia a pod.
Pádové prípony sú vo všetkých pádoch dlhé. Neskracujú sa ani po predchádzajúcej
dlhej slabike; napr.: bezprávie — bezprávia, bezpráviu, o bezpráví,
bezprávím, bezprávia, bezpráví, bezpráviam, o bezpráviach, bezpráviami; podobne
sú prípony vždy dlhé pri slovách čučuriedie, hlúbie, kvietie, lieštie, lopúšie, ústie,
prútie, skálie, sítie, tŕnie, svíbie, prítmie, Záriečie, Porýnie, Porúrie, liatie,
viatie, súštátie atď.
Podstatné mená prestanie a ustanie majú len tvar G. sg. v spojení s predložkou
bez: bez prestania, bez ustania.
Podstatné meno storočie má v pi. popri tvaroch storočia, storočí, storočiam ...
aj expresívne tvary stáročia, stáročí, stáročiam atd.
Vzor dievča
sgdievč-a
N.
G. dievč-ať-a
D. dievč-at-u
A. dievč-a
L- (o) dievč-at-i (o)
I. dievč-at-om
Piv
dievč-at-á
dievč-at-0
dievč-at-ám
dievč-at-á
dievč-at-ách
dievč-at-ami
(o)
dievč-enc-e
dievč-eniec-0
dievč-enc-om
dievč-enc-e
dievč-enc-och
dievč-enc-ami
Podľa vzoru dievča sa skloňujú podstatné mená stredného rodu zakončené
na -a alebo -ä (po perniciach), ktoré obyčajne označujú mláďatá ľudí alebo
zvierat, alebo majú expresívny význam (sú zdrobnenými expresívami);
napr.: baranča, dojča, háďa, lišta, levica, holúbä, chlapča, húsa, ježa, osľa,
pachoła, nemluvňa, oplanča, orlíča, pána, pánča, prespanča, teľa, šteňa, nedochôdča,
losíča, mača, medvieďa, kačica, lastovíča, chlápä, vtáča, výžľa, víča,
žiabä, žriebä, sôvä, žieňa, strídža, dievča, knieža, páža, zviera; pomnožné podstatné
mená deťúrence, trojčatá, pätorčatá, trojčence a pod.
V niektorých slovách tohto vzoru význam mládaťa ľudí alebo zvierat, ba ani
expresívny význam už dnes nie je; napr.: dievča, knieža, zviera, páža.
120