Slovenská akadémia vied - SAV

márnej, alebo sekundárnej funkcii. Napríklad vo vete Sedí na kozlíku vedľa
starého Baďu, čo vozí poštu na stanicu (Chrobák) zámeno čo ako vzťažné slovo
uvádza vedľajšiu vetu a v nej má úlohu podmetu (povedzme ako aj vo vete
Čo sa ti stalo?, kde slovo čo nie je vzťažné). Alebo vo vete Martinec nevedel,
komu skôr odpovedal (Horák) zámeno v dative komu uvádza vedľajšiu vetu a má
úlohu predmetu (podobne ako vo vete Komu si požičal pero?, kde to isté slovo
nie je vzťažné). Aj vo vete Mali sme starosť, kde budeme býval (Jančová) zámeno
kde uvádza vedľajšiu vetu a má v nej úlohu príslovkového určenia
miesta (tak ako vo vete Kde si sa narodil?, ale tu bez vzťažnej funkcie).
Rozdiel medzi vlastnými spojkami a spájacími výrazmi je aj v tom, že
vlastné spojky nemôžu byť samy osebe výpoveďou, kým slová majúce spájaciu
funkciu len sekundárne, môžu byť samostatnou výpoveďou. Pravda, v platnosti
výpovede tieto slová vystupujú vždy vo svojej primárnej funkcii,
Syntagmatioký vzťah sa vyjadruje najčastejšie tak, že spojka alebo spájací
výraz stojí na čele pripájaného člena syntagmy.
Potom im požičali papuče ako v múzeu a šli si pozrieť dokončenú budovu, (BLAžKOVá) - -
Breh potoka tvorí dosť široká pažiť, na ktorej stoja poobtínanó vŕby. (BáZUSOVá-
MABTáKOVá)
Dosť často sa však medzivetný syntagmatický vzťah naznačuje už v rámci
základného člena syntagmy súvzťažným (korelovaným) výrazom. Deje sa to
pomocnými spájacími prostriedkami. Sú to zvyčajne ukazovaoie zámená ten,
taký, tak, tu, vtedy, preto ... Tento t-ový výraz sa používa najmä vtedy, keď sa
ešte zdôrazňuje časticou. Tak vlastne sám vzťah je významovým jadrom
výpovede.
A to všetko preto, že ich mýlia kadejaké heslá, (KBNO) —• Svifia je vtedy dobre vykŕmená,
ked sa vrtí na chvoste, (PBíSL.) — Bol by strýca skoro len zato objal, že sa
jeho reči s Anuľkinými zrovnávali. (KALINčIAK) — Vbehol do drovárno práve vtedy,
ked Božena ukazovala, kde si skryla fľaše, (HOBáK) — A vymenovala jej aspoň dvadsač
chorôb, na ktoré trpia tí neopatrní a nešťastní ľudia, ktorí si vo svojej mladosti prisáľali
polievku. (MINÁČ) — „Azda sa len neskrýva tam, kde vtedy, za povstania?" blyslo mu
mysľou, (HOBáK) — Nech čakajú len tí, čo ešte nemajú nové poukazy, (úzus)
Pomocný spájací výraz má vždy úlohu formálneho vetného člena. Niekedy
majú takúto úlohu aj isté substantiva, ktorými sa vystihuje zmysel pripojenej
vedľajšej vety.
Obžalovaný Majerský ušiel od našej jednotky s tým úmyslom, že ju zradí, (BEDNáB) —
Písomná forma darovacej zmluvy je potrebná v prípade, ak predmetom zmluvy sú
nehnuteľnosti, (BáKALA)
Pomocný a základný spájací prostriedok tvoria súvzťažnú dvojicu, ktorou sa
syntagmatický vzťah vyjadruje pregnantnejšie a vždy s dôrazom. Súvzťažné
dvojice sú jedným zo stálych prameňov na vznik nových špecifických spojok.
678