Slovenská akadémia vied - SAV

Genitív príslušnosti
Podľa významových okruhov nadradeného a podradeného podstatného
mena jestvuje niekoľko typov tejto väzby:
strecha domu: brána budovy, kolesá lokomotívy, plot záhrady, breh rieky, rukáv
haleny, hrana kocky, otvor kanála, stromy parku, ulice mesta, konáre stromu,
lupienky ruže;
tvár mojej sestry: ruky mojej matky, kosti našich predkov, oči divákov, vlásky
člen strany: príslušník armády, lekár našej nemocnice, žiak prvej triedy,
obyvatelia Košíc, sólista našej opery, krdinovia drámy;
dcéra môjho priateľa: matka týchto detí, manželka môjho známeho, príbuzný
nášho suseda, rovesník jeho otca, predkovia dnešných Rumunov, potomci starých
Galov; Eva Predných, Juro Psotnych, ujec Pažických (len ľudovo a hovorovo);
veliteľ roty: riaditeľ školy, pán hradu, kapitán mužstva, tréner nášho oddielu,
učiteľ nášho chlapca, tajomník národného výboru, prednosta oddelenia, prezident
republiky, majiteľ záhrady, redaktor novín, predseda komisie, vláda Československej
socialistickej republiky, predsedníctvo sjazdu;
hlas môjho otca: zamestnanie manželky, vôľa rodičov, reči tohto človeka,
schopnosti žiakov, dobrota mojej matky, vrtkosť tohto chlapca;
výška stromu: krása hôr, tvrdosť horniny, kovnatost rudy, sila citu, zložitosť
výroby, pravidelnosť práce;
roky života: mesiacezimy, prvá nedeľa prázdnin, kapitoly knihy, body programu,
dejstva hry, melódia piesne, slabiky slova, ústavy Slovenskej akadémie vied,
vodohospodársky odbor národného výboru, riaditeľstvo našej školy, redakcia a administrácia
novín;
znaky pojmu: stránky veci, pravidlá sčítania, vzťahy systému, obsah práce,
okolnosti činu, čas jeho příchodu.
Len sémanticky sa vydeľuje v rámci tohto genitívu tzv. genitív pôvodcu:
báseň Jána Kostru, romány Vladimíra Mináča, obraz Martina Benku, dramatické
postavy Ivana Stodolu, Jánošík Štefana Hozu (speváka), opery Jána Cikkem;
výrobky trnavského Kovosmáltu, turbogenerátory našich strojární, cigarety
nášho tabakového priemyslu, konfekcia trenčianskej Odevy.
Mužské a ženské osobné názvy môžu stáť v Gŕ. sg. spravidla len v spojení s prívlastkom.
Ináč býva miesto nich privlastňovacie prídavné meno: ruka môjho otca — otcova ruka.
Holý G. sg. je štylisticky príznakový: ruka otca; býva ako poetizmus: Vzal pomaly
telo syna a položil ho do jamy. (HORáK)
Za dvojitý genitív stojí niekedy kontaminovaná väzba: rozprávanie starej
matere — starej materino rozprávanie. Pórov.: Chlapci Janka Klinovej skupiny
nevedeli sa dáko rozísť, (TATáKKá.) — Ohováraš strýka Vilovú sestru!
(úzus) — Ak by ste chceli moju, i vašej Aničkininu malú prosbičku vyslyšať.
(TAJOVSKÝ)
167