Slovenská akadémia vied - SAV

S časticou čím sa v platnosti superlatívu spravidla používa komparatív.
Petrán sa pousiloval čím rýchlejšie stratiť sa od huncúta tetky, (FIGULI) — Chcú sa
čím prv vytratiť z maštale. (HEőKO)J
Zápor superlatívu má platnosť antonymnej příslovky.
Juríček i pri pokročilejšom veku hospodáril nie najhoršie,
(PODJAVOBINSKá)
Stupeň vlastnosti sa bez porovnávania vyjadruje lexikálnymi postupmi
(predponami pra-, pre-, pri-; zdrobňovaním), opakovaním alebo příslovkami
miery.
Hral na flaute, ale pramizeí ne. (VAJANSKý) — Ospravedlňovali sa preúctivo. (šVANTNEB)
— Ty sa už priveľmi rozdrapuješ. (ONDBEJOV) —Píše ľahko, lahučko, nič mu nerobí ťažkosti,
(A. MATUšKA) — Celkom pomaličky, lahulinko sa tackajúc, ide k dverám vily.
(KBáLIK) — Vieš, ogrmáne sú teraz dobré. Terazučky teraz, (MABTáKOVá)—Milan študoval
veselo-pievťgelo. (MINáč) — Zastali: oddávna-pradávna bol to stred Dužíc. (TATABKA) —
Sta vba pokračovala veľmi rýchle, (ONDBEJOV)—A tam hodne poniže leží jeho mladší brat
Ondrej,
(PLáVKA)
Fungovanie iných slovných druhov v platnosti prísloviek
Podstatné mená
Okrem toho, že podstatné mená môžu samy vyjadrovať okolnosť ako jeden
zo svojich pádových významov, sú isté prípady, ked sa podstatné mená s týmto
významom ustaľujú v istom tvare alebo v istom spojení v platnosti příslovky.
Hovoríme tu o príslovkových výrazoch. Substantívna platnosť im pritom
ostáva ďalej, avšak niektoré typické substantívne znaky im ohýbajú. Nemajú
napr. úplnú paradigmu: do pomykova, v pomykove, v trapiech, do zúfania, od
nepamäti, v ústrety. Alebo sa nedajú voľne určovať prívlastkom, čo je následok
•ustálenosti v istom tvare alebo spojení: z mosta doprosta, odvčera večera, bok
o bok, cesta-necesta. V iných prípadoch môžu mať naopak ustálený prívlastok:
deň denský, mačný mak, jedna radosť, na vospust sveta. Obyčajne je význam podstatného
mena v týchto výrazoch pomknutý alebo zúžený: odvčera obeda,
z mosta doprosta.
Zvláštne sú tu spojenia časových prísloviek s genitívom podstatných mien
ráno, večer, obed, týždeň: odvčera rána/obedajvečera, dovčera ránajóbedajvečera,
oddnes ránajóbedajvečera, dodnes rána ..., odzajtra rána ..., dozajtra rána ...,
oddnes týždňa, dodnes týždňa; sem patria i spojenia dnes týždeň a dnes rok.
Sú to zložené príslovkové výrazy.
Dodnes rána sa mi tri razy prisnilo to isté! (TAJOVSKý) — Nejedol som odvčera obeda.
(ONDBEJOV) — Paško nečakal dozajtra večera, (KUKUčíN)
614