Slovenská akadémia vied - SAV

každého vetného člena, infinitiv neosobných slovies sa spravidla používa len
v rámci zloženého vetného základu v spojení s fázovými pomocnými slovesami,
ako aj s niektorými modálnymi pomocnými slovesami.
Pred večerom sa nebo vyjasnilo, začalo priťahovať, (ONDREJOV) — Dávno prestalo
pršať a Ondrej stále sedel pod ústreším. (CHROBáK) — Na druhý deň muselo Matúša
v kostiach nepríjemne zamraziť, (šVANTNEB) — Mohlo by už dakedy pršať; ale vidím, že
už nikdy nebude, (TIMRAVA)
Infinitiv neosobných slovies sa spája s modálnymi slovesami v základnom
tvare, a preto sú tu bežné aj zvratné neosobné slovesá: má sa zvečerit — začína
sa zvečerievať, má sa otepliť — začína sa otepľovať ... Neosobné slovesá však
nemožno spájať s modálnymi vetnými příslovkami; neexistujú spojenia ako
možno pršať, treba mrznúť, načim sa zvečerievať ...
Infinitiv neosobných slovies sa používa veľmi zriedka aj v konštrukcii
s vytýčeným vetným základom: pršať pršalo, ale už neskoro; mrzieť ho mrzelo,
ale nič nevravel ...
Istý počet slovies možno na základe uvedených gramatických kritérií pokladať
za výlučne neosobné. Tieto slovesá sú primárne neosobné. Oproti nim
ako druhý pól stoja primárne osobné slovesá, t. j. slovesá, ktoré vždy majú
gramatické vlastnosti osobných slovies. Ale medzi týmito skupinami primárne
neosobných a primárne osobných slovies sú slovesá, ktoré sa používajú aj ako
osobné, aj ako neosobné. Pretože vývoj v jazyku smeruje od neosobných
slovies k osobným, možno tieto prechodné jednotky pokladať za osobné slovesá,
ktoré sa bez akéhokoľvek gramatického uspôsobenia používajú sekundárne aj
ako neosobné.
Počet neosobných slovies v porovnaní s počtom osobných slovies je veľmi
malý. Sú však medzi nimi veľmi staré slovesá, ktoré aj v iných slovanských
a ďalších príbuzných jazykoch majú povahu neosobných slovies.
Pretože neosobné slovesá možno charakterizovať z hľadiska gramatiky
zväčša len negatívne, hrá pri nich veľkú úlohu lexikálny význam. Neosobné
slovesá tvoria viac-menej uzavreté významové skupiny. Do. týchto významových
skupín patria aj nezvratné, aj zvratné slovesá. Dalej aj medzi neosobnými
slovesami treba rozlišovať plnovýznamové slovesá a pomocné slovesá.
V slovenčine možno rozlišovať tieto významové skupiny neosobných slovies:
1. slovesá vyjadrujúce prírodné, atmosferické deje; 2. slovesá vyjadrujúce
tajomné deje; 3. slovesá vyjadrujúce telesné a duševné (psychofyzické) stavy;
4. slovesá vyjadrujúce záujem o niečo alebo úspech v niečom; 5. slovesá
vyjadrujúce existenciu niečoho; 6. modálne pomocné slovesá.
!j Skupina neosobných slovies vyjadrujúcich prírodné deje atmosferickej
povahy je zo všetkých neosobných slovies najvýraznejšia. Je to základná
skupina neosobných slovies. Sú to najstaršie neosobné slovesá. Aj dnešné
jazykové vedomie pokladá činiteľa týchto dejov za nepoznaného a nepozna-
28 Morfológia 401