Slovenská akadémia vied - SAV

mladá trávička, vytiahlo ju jarné slnce. (JANčOVá); b) menným prísudkom,
napr.: Večer bol utešený, (čAJAK) — Dolina je úzka a hlboká, (MIWáč); c) doplnkom,
napr.: Miško stál pred ňou smutný, (KUKUčíN) a d) vetným základom
v jednočlennej vete, napr.: Dal do vody ruku: — Studená, (JAšíK) Okrem toho
prídavné mená sekundárne plnia aj funkciu iných vetných členov (tu však
majú úlohu substantiva, napr. Sýty hladnému neverí).
Klasifikácia prídavných mien
Pri klasifikácii (triedení) prídavných mien možno uplatňovať niekoľko
kritérií. Za základ delenia možno vziať význam, stupňovateľnosť alebo vonkajšiu
formu.
Význam. — Pri triedení prídavných mien podľa významu sa berie do úvahy
postavenie vyjadrovaného príznaku (vo vzťahu k ostatným triedam skutočnosti)
alebo druh príznaku.
Podľa postavenia vyjadrovaného príznaku prídavné mená sa rozdeľujú
na 1. akostné, ktoré vyjadrujú primárny príznak, napr. veľký, zelený, ostrý,
a 2. vzťahové, ktoré vyjadrujú sekundárny príznak, napr. drevený, záhradný,
štátny, bočný, detský, orlí; bratov, sestrin.
Podľa druhu príznaku možno rozlišovať prídavné mená označujúce:
a) farbu a iné zmyslami zaznamenávané kvality, napr. biely, gaštanový, kyslý,
studený, hladký; b) rozmer, napr. malý, obrovský; c) iné fyzické a duševné vlastnosti,
napr. ťažký, prudký, rozvážny; d) celkovú vonkajšiu podobu, napr. hranatý,
okrúhly, hroznovitý; e) charakteristiku podľa celkového dojmu, pôsobenia,
ocenenia veci, napr. pekný, statočný, zaliečavý; f) pôvod alebo obsah (z čoho
vec je alebo čo obsahuje), napr. drevený, lipový, ovčí, makový; g) priestorové
umiestenie veci, napr. vrchný, podzemný; h) časový pôvod a rozsah, napr.
dnešný, hodinový, vianočný, dovolenkový; ch) príslušnosť, napr. izbový, družstevný,
otcov, žiačkin.
Stupňovateľnosť. — Možnosť stupňovania ako kritérium klasifikácie prídavných
mien súvisí s ich významom. Podľa stupňovateľnosti sa prídavné
mená rozdeľujú na 1. stupňované, ktoré majú stálu kategóriu stupňovania,
napr. veľký — väčší — najväčší, ostrý — ostrejší — najostrejší, drevnatý —
drevnatejší — najdrevnatejší, skúsený — skúsenejší — najskúsenejší; 2. stupňovateľné,
ktoré nadobúdajú kategóriu stupňovania pri pomknutí významu,
napr. drevený (= meravý) — dřevěnější — najdrevenejší, živý (= pohyblivý) —
živší — najživší, detský (= naivný) — detskejší — najdetskejší; 3. nestupňovateľné,
ktoré nemôžu mať kategóriu stupňovania, napr. nahý, ročný, lipový,
ovčí, susedov, matkin.
Vonkajšia forma. — Pri delení prídavných mien podľa ich vonkajšej podoby
197