Slovenská akadémia vied - SAV

) zemepisná mená mužského rodu zakončené na -ov sa skloňujú podľa vzoru dub,
napr.: Miloslavov, Leopoldov (z Leopoldova — k Leopoldovu — o Leopoldove — za Leopoldovom);
c) zemepisné mená stredného rodu zakončené na -ovo sa skloňujú podľa vzoru mesto,
napr.: Hláčovo, Bernolákovo, Hcmuljakovo, Hroboňovo, Hurbanovo, Matuškovo, Mudroňovo,
Kmetovo, Švermovo (zo Švermova — k Švermovu — o Švermove — za Švermovom).
2. Od všeobecných a vlastných podstatných mien, ktoré majú podobu prídavných
mien, sa privlastňovacie prídavné mená netvoria. Príznak privlastnenia sa pri nich vyjadruje
genitívom, napr. dcéra domáceho, švagriná domácej, brat chyinej, reč veľkomožnej,
klobúk starejšieho, kabát cestujúceho, úsmev príchodzieho, ulica Komenského, preklady
Jesenskej, obraz Medveckej, rukopis Boreckej, list Voľnej, kniha Javorovej.
Vzťah prídavných mien k ostatným slovným druhom
1. Niektoré podstatné mená nadobudli v hovorovom štýle ráz nerozhodného
(ba niekedy až nesklonného) adjektíva. Sú to podstatné mená mrcha, pľuha,
potvora, paskuda, koťuha, grobian; čert, sviňa, huncút. Ako nezhodne adjektíva
sa používajú v spojeniach typu mrcha deň, pľuha cesta, potvora chlapčisko,
paskuda honelník, koťuha mládenec, grobian dievka; čert žena, sviňa človek,
huncút tetka. Majú funkciu nezhodného prívlastku.
Ide o taký prívlastok, ktorý má podobnú funkciu ako prístavok v neexpresívnych
spojeniach hrdina človek (človek-hrdina), víťaz Janko, chudák Miško.
„Jaj, slečinčiatko, slečinčiatko!" počne sa mu potvora chlapec hned vysmievať.
(BáZUS) — Petrán sa pousiloval čím rýchlejšie stratiť sa od huncúta tetky, (FIOULI)
Charakterizačné použité podstatné mená nenadobúdajú kategórie prídavných
mien — gramatickú kategóriu zhody v rode, v čísle, v páde, ani kategóriu
stupňovania. Ich vzťah k určovanému podstatnému menu sa naznačuje
primkýnaním.
Najvyšší stupeň adjektivizácie má slovo mrcha, ktoré sa používa takmer len
vo funkcii nezhodného prívlastku.
Podstatné mená mrcha, pľuha, potvora, paskuda; čert, sviňa, huncút sú
v postavení nezhodného prívlastku rovnoznačné s príslušnými sekundárnymi
(od nich odvodenými) prídavnými menami: mrchavý, pľuhavý, potvorský,
paskudny; čertovský, svinský, huncútsky. Spojenia typu potvora dievka v porovnaní
s typom potvorská dievka majú emocionálnejší charakter, sú expresívnejšie.
Okrem toho je medzi mmi aj ten rozdiel, že pri neživotných podstatných
menách sa zvyčajne používajú len ohybné podoby, napr. potvorská robota,
čertovská cesta, huncútska kniha.
Niektoré prídavné mená si ponechávajú podobu prídavných mien, ale strácajú ich
základnú funkciu — vyjadrovať príznak veci. Nadobúdajú predmetný, substantívny
význam a prechádzajú do slovného druhu podstatných mien.
Prídavné mená ako slová, ktoré označujú všeobecne príznak, môžu pririekať príznak
230