Slovenská akadémia vied - SAV

hláske /, ak sa kmeň končí na šumovú spoluhlásku; napr.: rebierko — rébierok,
okienko — okienok, lýtko — lýtok, ojko — ojok.
Samohláska e sa vkladá po predchádzajúcej dlhej slabike alebo po spoluhláske
j, ak sa kmeň končí na zvučnú spoluhlásku m, n, r, l; napr.: krídlo —
krídel, vlákno — vláken, číslo — čísel, lajno — lajen, písmo — písem, čerieslo —
čeriesel, plátno — pláten, povrieslo — povriesel, žriedlo — žriedel, súkno — súken,
próchno—próchen, trieslo — triesel, sídlo — sídel, pásmo — pásem, osidlo — osídel,
kúzlo — kúzel. Ak nepredchádza spoluhláska j, sú popri starších tvaroch
s vkladným e aj novšie tvary s vkladným ie; napr.: číslo — čísel/čísiel, krídlo —
krídel/'krídiel, sídlo — sídel/sídiel, vlákno — vlákenjvlákien.
Samohláska á sa vkladá v niektorých jednotlivých slovách niekedy aj popri
dvojhláske ie po predchádzajúcej krátkej slabike; napr.: jedlo — jedál, jutro —
jutár, vrecko — vreciekjvrecák, brvno — brvienjbrván.
2. Pádová prípona -í je v G. pi. pri prevzatých podstatných menách, ktoré
majú pred -o, -on -um samohlásku (ktorých kmeň sa končí na samohlásku vo
výslovnosti alebo len v pravopise); napr.: štúdio — štúdií, rádio — rádií,
ganglion — ganglií, gymnázium — gymnázií, múzeum — múzeí, individuum —
indivíduí, capriccio — capriccií. Táto prípona je aj pri slovách s mäkkými
spoluhláskami na konci kmeňa: banjo — banjí, jojo — jojí.
V G. pi. sa rytmický zákon zachováva pri slovách, ktoré tvoria G. pi.
s nulovou príponou, a pri slovách s vkladným o; napr.: písmeno — písmen,
zámeno — zámen, nácesto — nácest, polienko — polienok, lýtko — lýtok. Popri
tvaroch s vkladným c podľa rytmického zákona sú však aj tvary s vkladným ie
bez uplatnenia rytmického zákona; napr.: číslo — čísel /čísiel, krídlo — krídel/
jkridiel, pásmo — pásemjpásiem. Pri slovách zakončených na -stvo, -ctvo
v G. pi. sú len tvary s vkladným ie.
V N., D. a L. pi. sa rytmický zákon zachováva; napr.: stádo — stáda,
stádom, stadach; miesto — miesta, miestam, miestach; vlákno — vlákna, vláknam,
vláknach (oproti mestá, mestám, mestách).
Podstatné meno jojo má v N., D. a L. pi. krátke pádové prípony -a, -am,
-ach: joja, jojam, jojach.
V staršom jazyku sa používala v I. pi. pádová prípona -y. V dnešnom jazyku
stretávame sa s jej zvyškami napr. v prísloviach: My o viku a vlk za kumny-
Môže sa dnes využívať na zámerné archaizovanie jazykového prejavu (napr.
v umeleckej reči).
Vzor srdce
sg.
pi.
N. srdc-e srdc-ia
G. srdc-a sŕdc-0, pol-
117