Slovenská akadémia vied - SAV

2. Pri životnom subjekte v pluráli označuje reciprocitu (vzájomnosť), t. j. že
dej vychádza od jedného člena a vzťahuje sa na iného člena subjektu ako na svoj
objekt. Aj tu sa používa vo všetkých tvaroch:
Kde by sme zašli, keby sme sa začali kupeckými regularni zabíjať, (KUKUčíN) —•
Vyvolávali sa radostne, (ONDBEJOV) — Pozreli významne na seba. (ONDBEJOV) — Všetko
zapadá do seba a neprekáža si. (HEčKO) — Potom si o všetkom porozprávame, (HORáK)
Datív zvratného zámena má aj iné významy. Vyjadruje sa ním:
1. okolnosť prospechu alebo neprospechu (dativus commodi et incommodi):
Peknej kaše sme si navarili, (CHROBáK) — Hned ako si zemlianku zariadime, dáme sa
do košiara. (MORIC)
2. privlastňovanie (dativus possessivus):
Ruky ohrioval si vo vreckách nohavíc, (ONDBEJOV) — Dievčatko ľutuje len jedno:
že si nikdy nepoznalo starého otca! (JANčOVá) — Stádo si pozná cestu, samo sa uberá
do doliny, (LAZáROVA)
3. cit (dativus eticus):
Nuž ale i tak dobre, nechžc si má na tom svete každý tvor svoju radosť! (LASKO­
MEBSKý) — Vravím, daj si s pánmi pokoj, nie si ty na také služby súoi. (ONDREJOV) —
No noch tam, noch si chodí, ked mu je vôľa. (CHROBáK)
V ďalších prípadoch zvratné zámeno nie je samostatným pomenovaním,
ale iba samostatnou morfémou, a to tvarotvornou alebo slovotvornou.
Slovko sa je tvarotvornou morfémou, keď:
a) naznačuje pasívnu perspektívu vety (ak v podmete vety stojí názov veci
neschopnej byť činiteľom deja); budujú sa nové továrne, stavajú sa obytné domy;
papier sa robí z dreva, hory sa rúbali zväčša v zime ...
b) naznačuje neúmyselný dej: brat sa zabil, utopil sa, popálil sa —
c) odsúva činiteľa zo subjektu vety (v bezpodmetovom zvratnom tvare
osobných slovies):
Včely nerady, ked sa im nablízku hurtujo. (KUKUčíN) — Boháčom sa toraz trochu
stúpa na krk. (MINáč) — Ľahko sa to potom rozpráva, (PLáVKA) — Nechce sa mi spať.
(úzus)
Slovko sa je slovotvornou morfémou, keď:
a) mení väzbu slovesa a čiastočne i význam: chytiť stôl (vôbec) — chytiť sa
stola (nie celý stôl, nie vôbec), držať sa, dotknúť sa niečoho, pustiť sa...
b) dodáva slovesnému deju intenzívny (zmocňovací) odtienok: prosiť niekoho
— prosiť sa niekomu, zháňať niečo — zháňať sa za niečím, ťahať sa
s niečím, cifrovat sa s niečím, ponúkať sa s niečím, prehfňat sa v niečom.
Okrem toho sa nevyhnutne spája s istými druhmi předponových slovies
a naznačuje na nich spolu s predponou:
mieru deja: najedovat sa (veľká miera), natancovať sa, napiť sa...
251