Slovenská akadémia vied - SAV

Oznamovací spôsob vyjadruje, že dej, ktorý sa pomenúva slovesom, je (alebo
nie je) v príslušnom čase reálny (skutočný); napr.: Chlapec beží. — Vojaci
spievali. — Budem písať. — Svitá. — Pršalo. — Nepíšem. — Deti sa nesmiali. —
Nebudeš volaný na zodpovednosť. — Nehřmelo.
Podmieňovací spôsob vyjadruje, že dej, ktorý sa pomenúva slovesom, by
mohol byť za istých podmienok v príslušnom čase reálny; alebo sa vyjadruje
želanie, aby sa dej stal v príslušnom čase reálnym; napr.: Chlapec by bežal. —
Chlapci by boli bežali. — Bolo by hrmelo. — Bár by sa vrátili! — Bodaj by sa
nebol vrátil! — Bár by spŕchlo!
Rozkazovací spôsob vyjadruje výzvu alebo želanie, aby adresát konal
(vykonal) príslušný dej, alebo aby sa uskutočňoval (uskutočnil) dej, ktorý sa
chápe bez ágensa; napr.: Bež! — Nestojme! — Zavolajte! — Svitaj! — Zablyskni
sa!
V oznamovacom spôsobe sa vyjadrujú skutočné (reálne) deje; v podmieňovacom
a rozkazovaoom spôsobe sa vyjadrujú neskutočné deje, a to v podmieňovacom
spôsobe deje možné, podmienené, želané a fiktívne a v rozkazovaoom
spôsobe deje adresátovi prikázané (alebo vôbec žiadané).
Základným (nepríznakovým) členom kategórie spôsobu je oznamovací spôsob
(indikatív) — ako spôsob, pri ktorom je autor prehovoru a podmet vety
najmenej zúčastnený svojím postojom; kondicionál a imperatív sú príznakové
členy.
Kategória času (Tempus)
Gramatická kategória času sa opiera o skutočný čas ako reálnu formu bytia.
časové pojmy a časové vzťahy sa v rámci iných slovných druhov vyjadrujú
lexikálne. No čas ako gramatická kategória charakterizuje len sloveso, slovný
druh vyjadrujúci deje (dynamické príznaky vecí).
Reálnym východiskom pri konštituovaní času ako gramatickej kategórie
slovesa bolo časové posudzovanie (určovanie) dejov so zreteľom na čas prehovoru.
Deje, ktoré sa uskutočňujú v čase prehovoru (paralelne s časom prehovoru
v širokom slova zmysle), sa gramaticky zaradujú ako prítomné; deje,
ktoré sa uskutočňovali (uskutočnili) pred časom prehovoru, sa gramaticky
zaraďujú ako minulé, a tie deje, ktoré sa budú uskutočňovať (uskutočnia) po
čase prehovoru, sa gramaticky zaraďujú ako budúce.
Podľa toho v rámci gramatickej kategórie času je v slovenčine sústava
tvarov prítomného času (prézenta), sústava tvarov minulého času (préterita)
a sústava tvarov budúceho času (futúra). Tvary prítomného, minulého a budúceho
času (prézenta, préterita a futúra) zodpovedajú trom základným časovým
stupňom.
Základným (nepríznakovým) členom v rámci gramatickej kategórie času je
430