Slovenská akadémia vied - SAV

dolu
Spája sa s I. Vyjadruje:
1. smer „od vyššieho miesta k nižšiemu":
Voz sa šudruje dolu brehom, (HEčKO)
2. spôsob (pred názvami častí tela):
Ležal som dolu tvárou, (šVANTNER) •— Ležali na snehu, ktorý boroznak, ktorý dolu
bruchom, (LAZABOVá)
3. prostriedok, nástroj (zväčša pred názvami nástrojov, prostriedkov a vecí,
ktoré možno v danej súvislosti chápať ako nástroj):
Adam spustil sa dolu žinkou na bralo, (JKGK)
doprostred
Viaže sa s G. Vyjadruje smer „do stredu, naprostred, medzi":
Hrot joho pohľadu miori mu rovno doprostred pŕs. (OHBOBáK) — Dostali sme sa znozrady
doprostred frontu, (STODOLA) — Poviazal opitého tovariša a tak položil doprostred
člna. (ZáBORSKý)
hore
Spája sa s 1. Vyjadruje:
1. smer z nižšieho miesta na vyššie:
Medveď sa driape hore grúňom, (PLáVKA) — Zadyuhčala som sa hore vŕškom, (STODOLA)
2. spôsob v spojeniach hore nohami, hore kopytkami, hore dnom, hore koncom
(= naopak):
Čítal som novinky hore nohami,
(JESENSKý)
Spája sa s G. Vyjadruje:
konca
1. miesto „pri konoi": konca role, konca nôh ...
V internátnej izbe dvanáwfi železných postelí a konca každej žolozný stolík so stoličkou.
(P. KRÁli)
2. smer „popri konci" a. „na koniec":
Koč probohol konca nášho konopiska, (KUKUčíN) ••- Jano pošiel a s nimi až ta konca
lúky. (PLáVKA)
kraj, pokraj, skraja,
Spájajú sa s G. Vyjadrujú miesto „na kraji, na pokraji, krajom".
Je tvrdý ako úlomky granitu kraj cesty . . . (KRčMERY) •— Jasnosť vaša! — starček
vraví — ja, vidíte, už kraj hrobu chodím . . . (SLáDKOVIč) - Pokraj tábora «edí cár na
661