Slovenská akadémia vied - SAV

tického subjektu vety; 4. sponové slovesá s významom existencie v predstieraní
osoby-gramatiokého subjektu vety.
Sponové slovesá s významom existencie v zhode s realitou sú základnou
skupinou sponových slovies. Patrí sem jednak spona čiže kopula v užšom
zmysle — byt, bývať, bývavať; jednak rad slovies stať sa, stávať sa, ostať, ostávať,
zostať, zostávať, prísť. Rozdiel medzi sponou byt a sponovými slovesami typu
stať sa je v tom, že sponou byt vyjadrujeme existenciu bez ohľadu na začiatok,
trvanie a koniec, kým sponovými slovesami typu stať sa vymedzujeme existenciu
s ohľadom na začiatok alebo trvanie. Sponové slovesá typu stať sa
majú teda v svojom význame aj prvok fázovosti.
Spona byt (zriedkavejšie aj spona bývať, bývavať) sa spája v určitých tvaroch,
ako aj v infinitive so substantívami, adjektívami, numeráliami a adverbiami,
To znamená, že sponu máme nielen v prísudku dvojčlenných viet s menným
prísudkom, ale aj vo vetnom základe jednočlenných viet.
Slovensko je etnologickým uzlom v Slovanstve, (KRčMERY) — Osud je čudná priadka,
veď zavše pradie z pien. (HOBOV) — Nie som akosi pri sile. (KUKUčíN) — „Pod, syn môj,"
volala teta, „veď si aj ty náiJ" (ONDBEJOV) — Oba tieto ukazovatele sú často v súlade,
môžu však byť aj v rozpore, (PIšERA) — Ale je ten svet len nanič, (JéGé) — Pôsobonie
Kuzmányho v tie časy bolo mnohostranné, (VLčEK)
Keď je zle, každý vie, kdo bývam, (JAšíK) — Starému človeku je najlepšie, nič ho
nehryzio. (TALLO) — Nuž smutno je Jankovi za strojmi, (F. KRáľ) — Mne je skutočne nie
do žartu, (KALINčIAK) — Bolo pred Jánom, nuž je pravý pôžitok stráviť tichú teplú noc
na lúkách, (PODJAVORINSKá) — Dolu v hladko otesaných stenách bolo záveterno, ba
útulno ako v diolni, hoci nekrytej, (TATARKA) — Ked Viera odchodila od Hany, bolo už
pološero, (TIMRAVA)
Spona byť sa spája s trpným príčastím dokonavých slovies, ktoré má výsledkový
stavový význam, resp. až adjektívny statický význam.
Pole bolo oddelené od cesty kamenným plotom, (VAJANSKý) — Boli to pre nás časy
smutné, v ktorých sme boli odlwdení od sveta, i od seba samých, (B. šTúR) — Je colá
rycivená od dlhoročnej ťažkej práce. (ľ. KRáľ) — Jej postoj k dedinským veciam bol,
pravda, odstupňovaný, (KRčMERY) — Múdra Juliana odetá bola zlatej do suknico. (SMREK)
— Brána je otvorená pohostinne, vošli sme coz ňu do parku, (KUKUčíN) — Nadpodnikové
skutočnosti určujúce štruktúru výroby sú stelesnené v štátnom pláno rozvoja národného
hospodárstva, (FIšEBA)
V uvedených dvojčlenných vetách sa podmet chápe ako nositeľ prísudkového
stavu. Ak sa však dejom zasiahnutá vec vyjadruje ako predmet, používa sa
posesívna spona mať, ktorá je komplementárna so sponou byť. Trpné príčastie
významového slovesa je potom vo vete doplnkom k predmetu; s ním sa zhoduje
v rode, čísle a páde.
Zdá sa, že drieme, hlavu má ovisnutú, (CHROBáK) — Ale učiteľ už stojí tam a čolo má
zachmúrené, (MARTáKOVá) — Rúčky má zatiahnuté kdesi pod pazuchami, sťaby mu zima
bola. (UBBAN) — Už vtedy si mal päť kníh prečítaných, a ešte nie je dosť? (úzus)
371