Slovenská akadémia vied - SAV

zakončených na -ír: elixír, empír, flxír, gejzír, kašmír, Kašmír, revír (L. sg. aj
v revíri), vesmír, vír, zefír, zafír, klystír (L. sg. aj v klystíri), a zo slov zakončených
na -or s pohyblivým -o- slová bahor, cukor, uhoř, vietor, víchor, vôdor. Zo
slov zakončených na -ál sa celkom podľa vzoru dub skloňujú slová bál, paškál,
paušál, šál a škandál (v L. sg. prípona -e. v N. A. pi. prípona -y).
Iné slová na -r, -l sa skloňujú podľa vzoru stroj; pozri o nich na str. 99—100.
V G. pi. je bežná pádová prípona -ov; napr.: strom — stromoo, dub — dubov,
buk — bukov, šum — šumov, klenot — klenotov, rok — rokov. Vlastné pomnožné
podstatné mená nemajú zväčša príponu -ov, ale nulovú príponu, pričom
posledná kmeňová slabika sa predlžuje.
Takto znie G. pi. predovšetkým pri menách zakončených na -any. Kmeňová
samohláska a sa v nich predlžuje na dvojhlásku ia; napr.: Margecany — Margecian,
Lipany — Lipian, Chynorany — Chynorian, Slovany — Slovian, Rudňany
Rudnian, Krasňany — Krasnian, Zalužany — Zalužian, Podrečany — Podrečian.
V slovách zakončených na -kany, -jany sa predlžuje a na á; napr.: Vozokany
— Vozokán, Trakaný — Trakán, Krškany — Krškán, Vojany — Vojan,
Bojany — Boján.
Nulovú pádovú príponu v G. pl. majú ďalej mená s príponami na -íky,
-áky, -iaky; napr.: Továrníky — Továrník, Topoľníky — Topóľník, Strelníky —
zo Strelník, Sokolníky — zo Sokolník, Dvorníky — Dvorník, Smrdáky — Smrdák,
Nováky — Novák, Diviaky — Diviak, Hájniky — Hájnik (ale Dolniaky —
Dolniakov, Horniáky — Horniakov).
Nulovú príponu so zdĺžením kmeňovej slabiky majú aj niektoré iné mená,
ako Krompachy — Krompách, Kubachy — Kubách, Velbachy — Veľbách,
Spišské Vlachy — Spišských Vlach, Žabokreky —• Žabokriek, Čechy — čiech,
v Čechoch (obeo; ale cechy, Čiech, v Čechách = krajina), Brezolupy — Brezolúp,
Bruty — Brút, Rakoľuby — Rdkoľúb, Rakúsy — Rakus, Prusy — Prús. Samohlásky
a, e, u sa predlžujú na á, ie, ú. Po predchádzajúcej mäkkej spoluhláske
sa a predlžuje na dvojhlásku ia: Veľaty — Veliat.
Kmeňová slabika sa nemení: a) keď je dlhá; napr.: Továrníky — Továrník,
Rakúsy — Rakús, Strelníky — Strelník, Dvorníky — Dvorník; b) keď je predchádzajúca
slabika v kmeni dlhá; napr.: Piešťany — Piešťan, Bieščary —
Bieščar, Hájniky — Hájnik.
Zo všeobecných podstatných mien slovo čas má v G. pi. nulovú príponu
so zdĺžením samohlásky a po predchádzajúcej mäkkej spoluhláske na dvojhlásku
ia: čias (i časov).
Tvar čias sa používa vo význame „doba": za mladých čias; za dávnych
(starých) čias, z čias romantizmu. Vo význame „slovesná gramatická kategória"
a vo význame „vhodné, primerané, vymedzené časové rozpätie, časový úsek
určený na nejaký výkon, dej a pod., vhodná chvíľa, obdobie" sa používa tvar
94