Slovenská akadémia vied - SAV

Napríklad pri podstatných menách sú len prípady kombinovaného uplatnenia
flektívneho a analytického typu v předložkových pádoch; napr. o hlade, na rok,
zo dňa na deň ... Ten istý prípad je aj pri příslovkách, resp. príslovkových
výrazoch, ako do červena, na bielo, po domácky ... Aj v oblasti čísloviek máme
takýto typ: po troje, po pätoro, po devätoro ...
Analytický typ je však v slovenskej morfológii priebojný. Ukazujú to sponové
konštrukcie, ako je prestreté, bolo zamrznuté, bolo chodené, ktoré sa vývinom
môžu stať tvarmi.
Introflektívny typ. V slovanských jazykoch sa flektívny typ dopĺňa
introfiektívnym typom, lebo alternácie v báze tvaru sú sprievodným vyjadrením
gramatického významu. Napr. v tvare N. pi. vojaci hlavným vyjadrením
gramatického významu je prípona -i, kým alternácia kjc je iba sprievodným
formálnym prostriedkom. Podobne aj vokalické alternácie v tvaroch rúk, nôh
sú sprievodným, sekundárnym formálnym prostriedkom, kým hlavným formantom
je nulová prípona: rúk- 0, nôh- 0.
V slovenčine teda niet prípadu, v ktorom by sa gramatický význam tvaru
vyjadroval výlučne alternáciou v báze tvaru. Aj v tvaroch 2. os. sg. imperatívu
je nulová gramatická prípona, takže alternácie na konci bázy sú iba sekundárnym
prostriedkom: koľ, steľ, veď, piet, žeň, vedz, povedz, iď...
Introflektívne črty, resp. nábehy k introflexíi v slovenskej morfológii sú na
ústupe, čo súvisí aj s menším zastúpením flexie. Napríklad dublety typu papučí
(popri papúč), resp. časov (popri čias) naznačujú zatlačovanie vnútornej
flexie aj ako sprievodného vyjadrenia gramatického významu.
Polysyntetický typ. Jedna črta polysyntetického typu — skladanie
základov — sa uplatňuje v gramatických slovných druhoch, druhá črta — neohybnosť
jednotlivých slov patriacich do ohybného slovného druhu — vyskytuje
sa najmä v plnovýznamových slovných druhoch.
V oblasti gramatických slovných druhov je skladanie základov veľmi dôležitým
slovotvorným postupom, často ide pritom o univerbízáciu předložkového,
spojkového alebo časticového výrazu. Napríklad predložky kvôli, voči, spojky
takže, akoby, častice žebože, všakver sú produktom univerbizácie, lebo vznikli
z výrazov k vôli, v oči, tak že, že bože, však ver.
V niektorých prípadoch však ani netreba predpokladať viacčlenný východiskový
výraz. Tak je to napríklad pri predložkách spred, spopod, ponad, spopred,
pomedzi ...
Najmä v rámci spojok a predložiek je vela viacčlenných výrazov, ktoré sa píšu ako
viacslovné výrazy, i ked ich jednotný význam mohol by byť už dostačujúcim základom
pre univerbizáciu: len čo, zatiaľ čo, prv ako, že by, v dôsledku, s pomocou.. .
Výraznou polysyntetickou črtou je amorfnosť niektorých podstatných mien,
prídavných mien, zámen a prísloviek.
58