Slovenská akadémia vied - SAV

pekný kus cesty (= veľký kus cesty), ale napr.: pekný plat — krajší plat —
najkrajší plat, strmý človek — strmší človek — najstrmší človek.
Význam stupňov prídavných mien
Prídavné mená, ktoré jestvujú ako antonymické dvojice, napr.: malý —
veľký, krátky — dlhý, úzky — široký, tenký — hrubý, mäkký — tvrdý, lacný —
drahý, mladý (nový) — starý, pomenúvajú protikladné vlastnosti pri posudzovaní
vecí z toho istého hľadiska. Jeden člen dvojice označuje jednu krajnú
mieru vlastnosti a druhý člen druhú (opačnú) krajnú mieru vlastnosti. Oba
členy dvojice majú relatívny význam, a to vždy so zreteľom na priemer označenej
vlastnosti v rámci jednotlivin príslušného druhu. Napríklad prídavné
meno malý v spojeniach malý svetadiel, malý dom, malý list vyjadruje, že príslušný
(konkrétny) svetadiel, dom, list je podľa veľkosti v rámci jednotlivin
svojho druhu pod priemerom. Podobne to platí o druhom člene dvojice veľký
vo výrazoch veľký svetadiel, veľký dom, veľký list. Prídavné meno veľký označuje,
že jednotlivina, o ktorej je reč, je v rámci svojho druhu podľa veľkosti nad
priemerom. Pritom význam člena antonymickej dvojice sa uvedomuje v protiklade
k významu druhého člena a združuje sa s ním vo vedomí ako dvojica,
ktorá sa navzájom dopĺňa.
Druhý a tretí stupeň sa používa v prirovnaní 1. bez ohľadu na význam prvého
stupňa, napr.: Janko je vyšší ako jeho brat, Janko je z vás najvyšší (pritom nemusí
byť vysoký), 2. vzhľadom na základný stupeň, napr.: Katka je vysoká, Eva
je vyššia, Oľga je najvyššia. Okrem toho druhý stupeň sa často chápe
3. absolútne, ako označujúci vlastnosť v priemernej kvantite. Tak lepší
má význam „priemerný medzi dobrými", horší má význam „priemerný medzi
zlými".
Pri analýze významu jednotlivých stupňov použitých absolútne treba mať
na zreteli nielen vzostupné stupňovanie, napr.: hladký — hladší — najhladší/
drsný — drsnější — najdrsnejší, ale i zostupné: hladký — drsnější —
drsný/drsný — hladší — hladký. Takto význam druhého stupňa stojí na prechode
medzi obidvoma členmi antonymickej dvojice. Drsnější má význam
„nie hladký, no ešte nie drsný"; hladší má význam „nie drsný, no nie celkom
hladký". O taký význam ide napr. v spojeniach väčšie číslo, lepšie ovocie,
mladší človek, drsnější papier, vyššia budova, vyššia škola (napr. pedagogická,
strojnícka), vyšší úradník, staršie šaty, hlbšia voda, drahšia látka.
Ale osobnosť ho privítala bratsky a demokraticky, nevyzerala vôbec ako osobnosť,
ale celkom obyčajne, ako vyšší úradník, ako úradník s povným postavením, (MINáč) —
Horo vŕškom z jednej strany viedol chodníček, z druhoj strany zasa širšia vozová cesta.
(riGULi) — Moje „lepšie" neznamená vždy dobré, (HEčKO) — V nasledujúcich dňoch chodil
Matiaš po menších dedinách, (KALINčIAK) — Vedľa Petra sadá si staršia pani v čiernych
šatách s ďalekohľadom, (LBTZ)
215