Slovenská akadémia vied - SAV

Z prevzatých slov na -ál sem patria slová pedál, sandál, kanál (kanál má
v N. a A. pl. aj tvar kanály).
V L. sg. majú príponu -i a v N., A. pi. príponu -y prevzaté slová zakončené na -el
a niektoré slová zakončené na -er, v ktorých samohláska e nie je pohyblivá, dalej slová
zakončené na -ér, väčšina slov zakončených na -ál, ako aj slová Aliir, klavír, apríl, júl.
Tieto slová prechádzajú v skloňovaní postupne k slovám vzoru dub. O ich skloňovaní
pozri podrobnejšie pri vzore dub (str. 92—94).
V G. pi. je základná pádová prípona -ov; napr.: stroj — strojov, ľadoborec —
ľadoborcov, prsteňov, kobercov, močiarov, mravcov a pod. Zriedkavejšie má G. pi.:
1. nulovú pádovú príponu so zdĺžením ostatnej kmeňovej slabiky (pokiaľ nie
je dlhá) alebo s vkladnou hláskou, 2. pádovú príponu -i.
1. Nulová pádová prípona je v G. pi. pomnožných miestnych mien zakončených
na -áre]-iare a v názve Tlmače. Samohláska a sa predlžuje na á;
kmeňová slabika sa nemení, keď je dlhá. Napr.: Dechtáre — Dechtár, Strháre —
Strhár, Rybáře — Rybár, Leváre — Levár, Tesáre — Tesár, Stitáre — Stitár,
Psiare — Psiar, Žemliare — Žemliar, Tlmače — Tlmáč.
Miestne meno Ladce má v G. pi. nulovú pádovú príponu s vkladnou dvojhláskou
ie: Ladiec.
Slovo Vráble má v G. pi. nulovú pádovú príponu s vkladnou samohláskou
e: Vrábeľ.
Iné miestne názvy majú príponu -ov; napr.: Hámre — z Hámrov, Sliače — zo
Sliačov.
2. Pádová prípona -í je v G. pi. tohto vzoru zriedkavá; obmedzuje sa na
slová deň, kôň, peniaz, groš.
Slová deň a poldeň majú vždy príponu -í: šesť dní, dvanásť dní, z týchto dní,
päť poldní.
Slovo kôň má príponu -í len v pôvodnom základnom význame „zviera"
a vo význame „konská sila": chov koni, výkon sto koni (hovor.). V prenesenom
význame „telocvičné náradie" alebo „útvar" je v G. pi. zakončený na -ov:
koňov. Napr.: Po tomto predbežnom osušení kladieme kôru do „koňov", (tlač)
Aj v zosobnení je prípona -ov: vynadal mu do koňov.
Slovo peniaze (len v pi. vo význame „mena, peňažný prostriedok") má v G.
pi. tvar peňazí. Slovo peniaz (v sg. aj v pi. ako jednotlivý kus, minca) má G. pi.
peniazov. Slovo groš má G. pi. grošov, ak ide o starý strieborný peniaz, jednotku
starej striebornej meny. Napr.: V novej mene obsahovala najvyššia prípustná
suma stávku 75 grošov, (tlač) Tvar groši sa používa hovorové vo význame
„peniaze".
Možno má groši ako pliev ešte, chytro napomôže brata, (KUKUčíN) — Leto je už tu,
a groši nemáme, (UBBAN) — Vykrúca myšlienky, lstivé nápady, aby dosiahol trochu
výsledku, trochu vymozolených, zaslúžených groši, (ALEXY) — Ech, psí život, verte —
i to za pár groši, (PLáVKA)
100