Slovenská akadémia vied - SAV

kategória sa totiž viaže len na prechodné činnostné slovesá, netýka sa neprechodných
činnostných slovies.
Slovesá ako slovný druh sú dané nielen významom, ale aj súhrnom lexikálnogramatických
a gramatických kategórií. A práve tieto kategórie sú dôležité
pre slovnodruhovú povahu každého slovesa. Dejovosť niektorých slovies je
totiž celkom oslabená, ba je až nulová, a predsa na základe uplatňovania
gramatických kategórií pokladáme aj takéto slová jednoznačne za slovesá.
To je prípad všetkých pomocných slovies, teda sponových, limitných, modálnych
i fázových slovies.
Iba slová tentovať, ondiat, onačit a ich odvodeniny, ako potentovať, natentovať,
potentovať sa, zaondiat, vyondiat sa, poonačiť, zaonačit a pod., pokladáme na
základe ich významu za zámená majúce verbálne kategórie. Sú to slovesné
zámená (verbálne pronominá), resp. zámenné slovesá.
Bohatstvo a rozmanitosť slovesných lexikálnogramatických a gramatických
kategórií je základom pre bohatý a vnútorne členený systém slovesných tvarov:
iné slovné druhy nemajú takú zložitú morfologickú stavbu ako slovesá.
Systém určitých slovesných tvarov sa zakladá na gramatických kategóriách
času, spôsobu, slovesného rodu a slovesnej zhody. Systém neurčitých slovesných
tvarov sa zakladá na lexikálnogramatických kategóriách intencie a vidu
a na gramatickej kategórii mennej zhody; lebo infinitiv je pomenovací slovesný
tvar, pri ktorom sa uvedomuje vzťah deja k agensovi alebo nositeľovi
(i keď nie je vyjadrený); príčastia sú hybridné tvary, ktoré majú verbálne aj
adjektívne kategórie; prechodník je hybridný tvar s verbálnymi a adverbiálnymi
kategóriami; slovesné podstatné meno je takisto hybridný tvar s verbálnymi
a substantívnymi kategóriami, stojí však celkom na okraji sústavy slovesných
tvarov, lebo sa pri ňom do istej miery neutralizujú aj lexikálnogramatické
kategórie slovesa a naopak sa uplatňujú v plnej miere gramatické kategórie
substantiva.
Sústava slovesných tvarov sa teda skladá z niekoľkých rovín, na ktorých sa
slovesá stretajú s inými slovnými druhmi. Iba tak môžu slovesá mať pomocou
svojich diferencovaných tvarov zástoj všetkých autosémantiokých slovných
druhov — slovies, podstatných mien, prídavných mien a prísloviek.
Pomocné slovesá
Pomocné slovesá majú všetky gramatické náležitosti plnovýznamových
slovies — okrem dejového vecného významu. Pomocnými slovesami sa totiž
nemôže samostatne vyjadriť príznak veci, ale sa nimi bližšie určuje, resp.
explicitne vyjadruje niektorá významová zložka pripojeného pomenovania,
s ktorým sa recipročne dopĺňajú. Pomocné slovesá svojimi tvarmi pomáhajú
pripojenému výrazu vstupovať do rozličných syntaktických vzťahov. Po-
362