Slovenská akadémia vied - SAV

korelátmi sú aký, taký: kozie mlieko — aké?, medvedia hlava — aká?,
parohy — aké?, zajačí pysk — aký?, husacie mäso — aké?
srnčie
Prídavné mená zo zámen
Z přivlastňovacích zámen náš a svoj vznikli prídavné mená našský, svojský*
nesvoj (má zámenné skloňovanie); zo zámena nič je odvodené nezhodne (jednotvarové)
prídavné meno nanič, zo zámena onaký boli utvorené prídavné mená
onakvý. onalcvejší a zo zámenných předložkových výrazov pri tom a pod seba
vznikli prídavné mená prítomný a podsebný (podsebný kôň).
Práca je tam roľnícka, našská, (MINáč) — Všetko sa smialo, bo nik ma už nemal za
svojského, ale ako za cudzieho, (KUKUčíN) — Marián odchádza akýsi nesvoj a zamyslený.
(JAšíK) — Počúval som ťa raz a zvolal som schôdzu na onakvý čas. (HEčKO) — Nájdeš
aj onakvejších mužov, ako je Vetrovský. (JBGé) — Týždne sa míňali, a Marek ostával,
bol přítomnější ako vtedy, ked s ňou žil. (MINáč) — Bol všadeprítomný ako slnko, (JAšíK)
— Mládenec pobral sa k vozíku a začal podsebného koňa vypriahať. (KUKUčíN) — Sedím
zase dajakých desať minút a už som z toho celý nanič, (MOEIO)
Z príslovkových zámen sú odvodené prídavné mená tunajší, tamojší, terajší,
doterajší, vtedajší, dovtedajší, niekdajší, voľakedajší, dákedajší, inakší.
Aký rozdiel medzi tamojšou parenistou studenou vodou ani lad a medzi tunajšou
studničnou, sladkastou, vápenitou! (čAJAK) — Zdalo sa mu, že celý jeho dovtedajší život
smeroval k tomu vnútornému výkriku radosti, (MINáč) — Hradská stratila svoju niekdajšiu
živosť, vozy odpočívajú v kôlňach. (KUKUčíN) -— On veru nechce byť inakší ako ostatní
chudobní chlapci! (BáZUS)
Prídavné mená z čísloviek
V hovorovom štýle sa používajú vzťahové prídavné mená, ktoré vznikli
prehodnotením radových čísloviek a spojení s nimi typu polsiedmy vlak —
„vlak, ktorý odchádza o pol siedmej".
Na peróne čakali cestujúci na polsiedmy vlak od Bratislavy a zo traja už aj na siedmy od
Trnavy, (HEčKO) — „Ja vám ten kufor sama odnesiem, ked si odbavím poljedcníísty vlak."
(HEČKO)
Prídavné mená zo slovies
Ide o prídavné mená a) zo slovesných základov, b) z príčastí a c) zo slovesných
determinatívnych syntagiem. Pomenúvajú príznak veci vyplývajúci z jej
vzťahu k deju príslušného slovesa.
a) Prídavné mená zo slovesných základov majú všeobecný význam „robiaci,
spôsobujúci, umožňujúci, dovoľujúci, majúci tendenciu alebo určenie konať dej,
ktorý označuje základné sloveso", napr.: liečivý, rozvažitý, tvorivý, jastrivý,
škodlivý, zábudlivý, mlčanlivý, žičlivý, nedbanlivý, pálčivý, zhovorčivý, zvodný,
prítulný, útulný, rezný, očistný, strážny, škriepny, nosný, divotvorný, záchytný,
príslušný, nepremenný, slávybažný, hltavý, hĺbavý, otáčavý, skřípavý, chrumkavý,
205