Slovenská akadémia vied - SAV

tvary z prézentného kmeňa už podľa vzoru chytať— chytám a iba zriedkavejšie,
alebo až úplne periférne sa používajú tvary podľa vzoru česať— češem, takže
patria už celkom do vzoru chytať — chytám. Sú to napríklad slovesá hatať,
kutať, lietať, mátať, páchať, rátať a ich předponové odvodeniny ako zahatať,
vykutat, pomáhať, spáchať, narátať. Iné slovesá majú priam rovnocenné dvojtvary
podľa obidvoch vzorov, no predsa len v indikatíve prézenta tvary podľa
vzoru česať — Češem sú základné. Preto tieto slovesá zaraďujeme do tohto
vzoru. Sú to napríklad slovesá dupať, hltať, kvákať, látať, metať, šmatlať, špintať,
štiepať, trblietať sa, trestať. Ďalšie slovesá majú základné tvary prézenta podľa
vzoru česať — češem, ale popritom majú zriedkavé a okrajové tvary aj podľa
vzoru chytať — chytám. Sem patria aj slovesá, ktoré majú isté tvary výlučne
podľa vzoru česať — češem, iné však prevažne alebo aj výlučne podľa vzoru
chytať — chytám. Všetky tieto slovesá zaraďujeme do vzoru česať — Češem.
Sú to napríklad slovesá brechať, driemot, drmat, hundrať, rapotat.
Minimálna produktivita slovotvorného typu buchotat a prechod mnohých
slovies k inému produktívnemu vzoru je príznakom, že vzor česať — češem je
dnes už v rozklade. Tento rozpad vzoru podporujú aj konsonantické alternácie
v rámci kmeňa, ako písať — píše, buchotat — buchoce ..., hoci na druhej
strane práve v rámci tohto vzoru sa tieto alternácie využívajú v oblasti
expresivity; napr.: látamjlácem, trestám/trescem v nocionálnej oblasti, ale len
lácem, vylácem, trescem v expresívnej oblasti.
Morfematická charakteristika
Vzor žať — žnem
Do vzoru žať — žnem patria slovesá, ktoré nemajú infinitívnu tematickú
morfému a majú prézentnú tematickú morfému -e/0-. Nulová tematická
morféma je v druhej podobe prézentného kmeňa.
Koreň slovies vzoru žať—žnem obsahuje dva rozličné typy variantov pôvodných
nazál: v prézentnom kmeni sú to konsonantické varianty n, m, kým
v infinitívnom kmeni sú to vokalické varianty a, ä, takže možno hovoriť
o alternáciách a, ä/n, m v rámci koreňa: ža-ť/žn-e, pä-t/pn-e, ja-t/jm-e. Vokalický
•variant je striednicou pôvodnej slabičnej nazály pred konsonantom.
Základný konsonant korennej slabiky sa zväčša zachováva. Len v slovesách
zo základu jať sú alternácie: pojať — pojme, najať, objať; sňať — sníme, vyňať —
vyjme, p o ň a ť — p o j m e , odňať— odníme ... Osobitný prípad je v slovese vziať—
vezme, kde máme v infinitive diftongicky zakončený základ. Tento diffcong ia
je vlastne kmeňom, lebo ide o předponové sloveso: vziať — vezme — vezmú.
Morfematické členenie slovies vzoru žať — žnem je síce zreteľné, ale nevykazuje
trojitosť (koreň, tematická morféma, gramatická morféma), ktorá je
charakteristická pre stavbu živých slovesných typov.
448