Slovenská akadémia vied - SAV

Toto triedenie však nemá väčší význam, lebo i ked máme oelý rad spojok, ktorými sa
prakticky spájajú iba vety, nemáme výrazné členské spojky, t. j. také spojky, ktorými
by sa spájali do syntagiem iba slová, vetné členy.
Pravé parataktické spojky používame na spájanie vetných členov aj viet.
V obidvoch týchto funkciách sa zlučovacie, stupňovacie, odporovacie a vylučovacie
spojky používajú rovnakou mierou. Ukážeme to na príkladoch, z ktorých
tou istou spojkou sa v prvom prípade spájajú vetné členy a v druhom
prípade vety.
1: Na kopcoch i v doline rozsvecujú sa lampáše, (JAšíK) — Hlas susedov ho obodril,
pozrel v ústrety prichádzajúcemu i videl nejasné obrysy blížiaceho sa chlapa, (čAJAK)
nieto: „Ty by si nemohol variť ani sviniam, nieto ľudom!" povedal mu Pampúch, keď
privoňal k fazuli, a škaredo naňho zagánil, (ZúBEK) — Nečítajú ani svojich najhlavnejších
spisovateľov, nieto že by si povšimli iných ubiedených Slovanov a ioh spisby. (ZáBQBSKý)
ale: Dalo sa to zatajovať, ale zatajiť nie. (KUKUčíN) — Chytil by som ho za nos, ale
bude plakať a skaly hádzať, (ONDBEJOV)
ani: Martinec sa neobzrel ani za seba, ani pred seba. (HOBáK) —Ani zima ich netrasie,
ani kosti nebolia, (BáZUS)
Aj v oblasti nepravej parataxe používame tie isté spojky ako členské i ako
vetné. Ich základné použitie je však vetné, a preto vo funkcii členských spojok
sa používajú
zriedkavejšie, a aj to zväčša iba v odbornom štýle.
a preto: Nevedeli ste si to vysvetliť, a preto ste mysleli na zázraky, (MINáč) — Je tokritika,
vedená z pozície buržoázneho demokrata, a preto plná rozporov a nedôsledností.
(A. MATUšKA)
a predsa: Delil ich len nízky kopec, a predsa ich delil celý svet. (TALLO) — On dal výhosť
láske zemskej z lásky k národu nesmierne zranenému, osudne ubitému, napoly zmordovanému,
a predsa hodnému obetí synov jeho oduševnených, (HUKBAN)
Takisto je to aj s hypotaktickými spojkami, ktorými sa vyjadruje vonkajšia
okolnosť, najmä príčinný vzťah v širokom zmysle slova. Príčinné, dôsledkové,
účelové, podmienkové a prípustkové spojky sú v podstate vetné: spájajú sa
nimi nerovnocenné vety do podraďovacieho súvetia. Pomerne zriedkavo sa
používajú aj ako členské: spájajú sa nimi vetné členy do syntagmy zväčša iba
v odbornom štýle. Takto — ako vidieť z príkladov — sa používajte najmä
príčinné, dôsledkové a prípustkové spojky.
hoci: Vzťah medzi Karolom a otcom prešiel v posledných rokoch voľkými, hod sotva
badateľnými zmenami, (KABVAš) — Lenže ja som vnikala už pomaly do podstaty vecí,
čo je oveľa užitočnejšie hoci smutnejšie, (JANčOVá)
í keÄ: Jedna z výškových budov, ktorá celkom zmenila profil Moskvy, i ked nie jej
charakter, (z. JESESNSKá) — Takto si môžeme vysvetliť vznik zvýšenej činnosti štítnej
žľazy po prudkom, i ked krátko trvajúcom duševnom otrase, (BAIáž)
Ale hypotaktické spojky, ktorými sa uvádza nepriame pomenovanie, používame
rovnako často vo funkcii členských aj vetných spojok. Sú to porovnávacie,
účinkové, obmedzovacie a rozdielové spojky.
688