Slovenská akadémia vied - SAV

z ich poznávacích znakov, ich kritériom. Ak tvar prezentu istého slovesa má
futurálny význam, príslušné sloveso je dokonavé. Napríklad sloveso napísať je
dokonavé, lebo jeho tvar prezentu napíšem má futurálnu platnosť; naproti tomu
sloveso písať je nedokonavé lebo jeho tvar prezentu píšem vyjadruje plynulý
aktuálny dej zahŕňajúci svojím časovým priebehom moment reči.
Pretože dokonavé slovesá vyjadrujú budúci dej tvarom prezentu, nemajú
zložený tvar budúceho času. Ak teda isté sloveso nemôže mať zložený tvar
budúceho času, ide o dokonavé sloveso. Výnimku tvorí najvšeobecnejšie nedokonavé
sloveso byt, ktoré má jednoduchý budúci tvar od supletívneho základu
budem a sloveso ísť, ktoré má len předponový budúci tvar pôjdem.
Slovesá vyjadrujúce pohyb a niektoré deje spojené s pohybom majú dva
synonymné tvary budúceho času: a) zložený tvar typu budem bežať a b) tvar
tvorený pomocou gramatickej predpony po-jpô-: poletím, pobežím, poleziem,
ponesiem, poveziem, povediem, poženiem, povlečiem, potečie, pocestujem; porastie,
pokvitne. — Dvojaké tvary budúceho času má i sloveso vidieť: budem
vidieť i uvidím.
Ešte si spolu posedíme, porozprávame sa, potom pekne spolu poletíme [= budeme
letieť] vrtuľníčkom. (TATARKA) — Kysucké doliny sa pohnń a ponesú [= budú niesť]
červené zástavy, (JAšíK) — Aj rieka potečie [= bude tiecť] tak ako budú ľudia chcieť.
(BEDNář) — Pocestujeme (= budeme cestovať) spolu v jedálnom vozni, (TATABKA) —
Úlohy pôdohospodárskej sekcie (SAV) budú narastať takou mierou, akou porastu [= budú
rásť] materiálne a kultúrne požiadavky ľudu. (TLAč) — Kod videl, že mu ako robotníckemu
funkcionárovi u pána Langera pšenica nepokvitne [= nebude kvitnúť], opustil
fabriku, (LETZ) — Pozrite sa mi, prosím, do očí. Z tých záhonov už svotlo neporastie
[= nebude rásť], (RáZUS) — Nesmieš písať, kým celkom dobre neuvidíš, (JANčOVá)
Z paradigmatického hľadiska ukazovateľom vidu je ďalej možnosť tvoriť
činné príčastia. Nedokonavé slovesá majú príčastie prítomné činné a nemajú
príčastie minulé činné; naproti tomu dokonavé slovesá majú príčastie minulé
činné a nemajú príčatie prítomné činné, napr. nedok.: píšuci žiak, plávajúca
loď, plačúce dieťa; dok.: vyskočivší pes, vrátivšia sa matka, zapôsobivšie dielo.
Priebehovosť (aktuálnosť) dejov vyjadrovaných nedokonavými slovesami
možno syntakticky zistiť otázkou Čo (to) robíš? Ak sa touto otázkou možno
spýtať na sloveso, je nedokonavé — ak táto otázka v súvislosti s istým slovesom
nie je adekvátna, príslušné sloveso je dokonavé. Čo (to) robíš?: sedím,
ukazujem, rozbieham sa, podávam, prekladám, nekradnem — nedokonavé slovesá.
Pretože na otázku čo (to) robíš? slovesami obzriem sa, skočím, prečítam, porozmýšľam,
zahasím odpovedať nemožno, ukazuje sa, že sú dokonavé.
Okrem paradigmatického kritéria—možnosti tvoriť zložený budúci tvar a príčastie
prítomné činné — syntagmatickým kritériom nedokonavosti slovesa je
možnosť určovať ho fázovým slovesom, a to bez ohľadu na to, či fázovým slovesom
dokonavým alebo nedokonavým; napr.: začne spievať, začína spievať;
(ne)prestáva hovoriť; pustí sa bežať, púšťa sa chodiť. Slovesá spievať, hovoriť,
421