Slovenská akadémia vied - SAV

Introflektívny typ sa zakladá na tom, že sa gramatické významy vyjadrujú variáciou
lexikálnej morfémy slova. Napr. nem. Brúder „brat" — Brüder „bratia"; angl. foot
„noha" —feet „nohy"; arab. kaJhun „pes" — kilábun „psy". Introflektívny typ sa dopĺňa
s flektívnym typom. Najvýraznejšie sa uplatňuje v arabčine.
Polysyntetický typ sa zakladá na skladaní základov pri tvorení slov a na nedostatku
ohýbania plnovýznamových slov. Najvýraznejšie sa uplatňuje v čínštine.
V nasledujúcich odsekoch uvedieme najdôležitejšie prvky flektívneho,
aglutinačného, analytického, introflektívneho a polysyntetického typu v slovenskej
morfologickej stavbe. Nakoniec naznačíme ich pomer.
Flektívny typ. Slovenská morfologická stavba je výrazne flektívna,
pričom, flektívny typ je najvýznamnejší v oblasti skloňovania.
Flektívny typ sa výrazne prejavuje veľkým rozdielom v sústave tvarov
jednotlivých ohybných slovných druhov. V rámci skloňovania sa nápadne
odlišuje skloňovanie podstatnýoh mien, prídavných mien, čísloviek a zámen.
Tieto štyri typy skloňovania sú ovládané osobitnými zákonitosťami. Majú však
aj isté spoločné črty, ktoré sú viac-menej základom flektívneho typu. Je to
rovnaký počet pádov, existencia nulovej pádovej prípony, veľký výskyt
synonymie a homonymie pádových prípon, supletívnosť bázy a kvantitatívna
variácia v príponách.
Pre slovenčinu je príznačné, že nerozmnožila počet zdedených pádov, ale
naopak zmenšila ho; pádový systém spisovnej slovenčiny sa skladá zo šiestich
tvarov: nominativ, genitív, datív, akuzativ, lokál, inštrumentál. Na oslovenie
sa bežne používa tvar nominativu. Pôvodné vokatívne tvary ostali len v niekoľkých
osihotených prípadoch, ako otče, synku, bože.
Osobitne sa musí uviesť, že lokál sa používa len ako předložkový pád:
o chlapovi, na duboch, v stroji, pri sudcovi; o ženách, na ulici, na dlani, v kostiach;
o meste, na srdci, v znamení ... Tým sa zvyšuje pomerná frekvencia předložkových
pádov na úkor bezpredložkových pádov, ale flektívny ráz skloňovania
sa nenarúša, lebo lokál má výraznú pádovú príponu v každom vzore.
Existencia nulovej pádovej prípony je podopretá jednak vyhranenou
pádovou funkciou bezpríponových tvarov, jednak synonymiou nulovej
a pozitívnej pádovej prípony. Tak napr. tvary muž, stroj, dom sú zreteľné
nominativy, resp. nominatívy-akuzatívy singuláru a tvary hrán, ulíc, miest,
sŕdc sú zreteľné genitívy plurálu najmä podľa funkcie vo vete. V tých istých
funkciách sa uplatňujú aj tvary s pozitívnymi pádovými príponami; napr. N.
sg. dedo, G. pi. duší.
Synonymia pádových prípon sa zakladá na tom, že ten istý pádový význam
sa môže vyjadriť formálne rozličnou príponou. Zriedkavejšie ide o dublety
typu sukieň-0 lsukn-í, papúč-0 Ipapuč-í. častejšie ide o rozličné prípony
v rozličných vzoroch, čo je výsledkom historického vývinu, napr. N. sg.
mest-o, srdc-e; L. sg. o žen-e, o ulic-i; N. pi. muž-i, hrdin-ovia ...
51