Slovenská akadémia vied - SAV

Rôznorodé příslovky stoja vedľa seba nezávisle:
Sora Anzula prišlaaž večerom domov, (KUKUčíN) —Atak, môj Paško, pomaličky napred.
(KUKUčíN) — Nie každá báseň sa dá úspešne metricky normovat, (KOCHOL)
V determinatívnej syntagme môžu stáť spolu rovnorodé i rôznorodé příslovky:
Akoby videl niečo daleko vpredu, (MINáč) — A škandál sa roznesie hnod dnes večer
celým mestom (KUKUčíN) — Detsky naivne sa na všetko vypytovala, (TLAč)
Rôznorodé určovacie spojenia vznikajú najčastejšie z prísloviek miery
a z ostatných prísloviek.
Obytný dom Bolebruchov leží hodne poniže, (HEčKO) — Hmotný bod si túto rýchlosť
podrží a pohybuje sa rovnomerne ľubovoľne diho. (ILKOVIč) — Po večeri dal mame cele
znessrady dobrú noc a odobral sa do svojej izby. (KUKUčíN) — Všetci títo ľudia drhli
Vraniakovi odpoiy zadarmo, (TATABKA)
Obsahové příslovky
Vedľa základného radu prísloviek miesta, času, príčiny a spôsobu sa vyníma
osobitná významová skupina tzv. obsahových prísloviek, ktoré sa ďalej delia
na stavové a modálne. Sú to pôvodom a významom druhotné příslovky. Väčšina
z nich patrí svojím základným významom medzi příslovky spôsobu (teph,
čish, ticho), alebo sú to zmeravené pády podstatných mien, předložkové
konštrukcie, slovesné tvary alebo vety (treba, večer, ráno, zima, škoda, hanba;
včas, zajedno, nacistom, nažive; môžbyt, ktovie, bohvie, ckráňbože ap.).
Osobitnosť obsahových prísloviek spočíva v tom, že stoja pri slovesách so
všeobecným významom (byt, príst, padnúť, urobit sa). Ich konkrétny lexikálny
obsah sa recipročne doplna so všeobecným dejovým rámcom týchto slovies
(je teph, prišlo mu zle, padlo mu ťažko). Nie sú teda už len určením slovesného
deja, lež tvoria jeho obsahovú náplň. Syntakticky tvoria jadro spojenia a plnia
spolu so slovesom úlohu zloženého vetného základu alebo zloženého prísudku.
Obsahové příslovky vyjadrujú predovšetkým rozličné prírodné, spoločenské,
telesné a duševné stavy: je teplo, boh zima, boh tam veselo, je mu nevoľno, neboh
vidno ap. To sú stavové příslovky. Obsahovými příslovkami sa vyslovuje i nevyhnutnosť,
potreba alebo vôľa konať dej: boh sa treba zberať, neboh shbodno
odíst, boh možno hovoriť. To sú modálne příslovky.
Obsahové příslovky sú v literatúre známe pod menom vetné příslovky. Týmto pomenovaním
sa vyzdvihuje hlavne syntaktická charakteristika obsahových prísloviek: sú
jadrom zloženého vetného základu alebo zloženého prísudku, čiže sú schopné — v spojení
s uvedenými slovesami alebo i bez nich — fungovať ako gramatické jadro vety. Táto
syntaktická osobitnosť obsahových prísloviek sa však zakladá na zmene v hierarchii
príslušného spojenia. Pri obsahových příslovkách už nejde len o obyčajnú pomenovaoiu
funkciu. Pri nadradených slovesách byt, príst, padnut, urobit sa sú tieto příslovky vyslovením
konkrétneho lexikálneho obsahu pre ich všeobecný dejový rámec. Obsahové
571