Slovenská akadémia vied - SAV

najvyšší na tej strane potoka, (šVANTER) — A čo vy tu? — opýtal sa ten mladší z príchodzích.
(PLáVKA)
2. V sprievode zhodných určení, najmä adjektiv v superlatíve, pristupuje
k základnému rozlišovaciemu významu i dorazový a citový prvok.
Ako nájsť toho pravého . .. (ZúBEK) — Kučeravý dym hlce i posledné lístky a chladný
záblesk očí i tú poslednú hviezdičku, (JESENSKý) — Nová staničná pani dostala od Vilmy
Klamovej z Litavskej ulice prvý demižónik vína, toho najlepšieho, prvý košík vajec,
tých najväčších, a prvé dve kurence, tie najtučnejšie. (HEčKO) — A vše z tých najdrobnejšich,
čo už boli uvarené, hodila každému zopár do košieľky, (JANčOVá)
3. Pri názvoch časových pojmov, ako rok, jeseň, mesiac, týždeň, hodina,
chvíľa, minúta, zámeno ten ukazuje na najbližší, práve prebiehajúci čas. často
súčasne má i citový význam.
Kto má v dome, alebo kdeinde pušku, revolver, muníciu, nech to v tej minúte odovzdá
miestnej milícii, (HEčKO) — A ved sa ten vraj nebude ženiť tej jesene, (TIMRAVA) — Už
dozaista spať tej noci nebudú, (j. KRáE) — Bár by tu už bola v tú hodinu, (TIMRAVA)
V niektorých prípadoch ide už o frazeologizované spojenia, napr. v tú
chvíľu = v okamihu, hned; toho času, na. ten čas = teraz, vtedy.
Zhltnú ich v tú chviľu a znovu sa postavia do predošlej pózy. (CHROBáK) — Podniknúť
na ten čas nemôžu v jeho prospech nič. (RYSUEA) — Rhédey musel rozprávať o živote na
dvore Bethlenovom, ktorý bol toho Času v Banskej Bystrici, (JéGé)
Zámeno to má širší význam ako rodové zámená ten, tá, tí, tie. Ukazuje na
substancie stredného rodu ako zámená ten, tá na substancie muž. a žen. rodu.
Okrem toho sa ním ukazuje všade, kde ide ó neutralizáciu gramatického rodu
v citových vetách s kvalifikujúcou predikáoiou.
To je poriadna a majetná, (TAJOVSKý) — Ved sú i to pekné a mám ich toľko, že sa
nik nenazdá, že by to boli len sviatočné, (KUKUčíN)
Ale v stotožňujúcej predikácii neutrálna deixa ukazuje priamo (bez pomoci
konkrétneho pomenovania) na hocijaký neurčený jav skutočnosti.
Kto je toí — čo je toí — Ako je to? — Kedy je toŽ — Sníva sa mi, alebo si to, Peter,
naozaj ty! (FIGULI) — Pusť ho, nech sa živí, — povedala mama, —• to je krt. (ONDREJOV)
Odvodeniny zámena ten a zloženiny so zámenom ten
Odvodeniny zámena ten a zloženiny so zámenom ten konkrétnejšie označujú
veci v priestore a čase ako samo základné zámeno. Odvodeniny a zloženiny
tento, tento tu, ten tu, tu ten (hovor.), tuto ten, tento tuto, tuto tento (hovor, i samo
tu, tuto), tenkľa (zried.) označujú blízky (bližší) predmet; naproti tomu odvodeniny
a zloženiny tamten, tamto ten, ten tam, henten, hentamten označujú vzdialený
(vzdialenejší) predmet.
1. Zámeno tento ukazuje priamo na blízky (bližší) predmet s pomocným
určením (s prívlastkom, príslovkovým určením) i bez neho.
258