Slovenská akadémia vied - SAV

oriešok — orieška, priemysel — priemyslu, počet — počtu, ocot — octu, bahor —
bahra, chrbát — chrbta.
Pri skloňovaní sa skracuje dlhá kmeňová samohláska alebo dvojhláska
v slovách mráz — mrazu, vietor — vetra, kôl — kola, stôl — stola, vôl — vola,
chlieb — chleba.
V G. sg. sú tvary: 1. s pádovou príponou -a, 2. s pádovou príponou -u.
Pádová prípona -a je najmä:
1. pri podstatných menách, ktoré javia nejakú súvislosť so životnými podstatnými
menami; sú to: a) slová odvodené rovnakými príponami ako životné
podstatné mená (podstatné mená s príponami -ík, -ákj-iak, -ok a zdrobnené
podstatné mená s odvodzovaoími príponami -ík, -eh, -ček, -štek, -žtek, -ok);
napr.: rýchlik — rýchlika, denník — denníka, večerník — večerníka, cenník —
cenníka, bielizník — bielizníka, bryndzovník — bryndzovníka, budík — budíka,
slovník—slovníka, náhrdelník — náhrdelníka, parník — parníka, popolník—popólníka,
vodík — vodíka, rovník — rovníka, bodák — bodáka, padák — padáka,
zemiak — zemiaka, vleČniak — vleČníaka, kyjak — kyjaka, lejak — lejaka,
dnešok — dneška, rožok — rožka, vlaňajšok — vlaňajška; b) neživotné podstatné
mená, ktoré sa v hovorovej reči animizujú; napr.: dub — duba (A. sg.
zotali duba), javor — javora, smrek — smreka, kôl — kola, kus — kusa, stĺp —
stĺpa, hríb — hríba, túz — téza, vred — vreda, polyp — polypa, rak — raka,
beťah — beťáha, gól — góla, moped — mopeda; c)^osobné alebo zvieracie mená
mužského rodu, ktoré sa používajú na označenie neživých vecí; napr.: drevený
vojak — dreveného vojaka, Technik — Technika, strata pešiaka, baran — barana
koníček — leoníčka, kohútik — kohútika, Martin — Martina, satelit — satelita;
2. pri iných konkrétnych podstatných menách, ktoré označujú jednotlivé
predmety; napr.: kút — kúta, záhon — zákona, zvon — zvona, hrtan — hrtana,
čln — člna, kabát — kabáta, motúz — motúza, necht — nechta, dvor — dvora,
tanier — taniera, uzol — uzla, prst — prsta, motor — motora, tachometer — tachometra,
buldozér — buldożera, štartér - štartéra, karburátor — karburátora, tunel —
tunela, žalár — žalára, organ — organa, granát — granáta, kanón — kanóna,
kanál — kanála, salón — salóna, semafor — semafora, exkavátor — exkavátora,
inkubátor — inkubátora.
Niektoré konkrétne podstatné mená, ktoré označujú jednotlivé predmety,
majú však príponu -u; napr.: vrch — vrchu, strom — stromu, dom — domu
(všetky všeobecné podstatné mená zakončené na -m), trezor — trezoru, index —
indexu (všetky cudzie slová zakončené na -x), Kaukaz — Kaukazu, Boleráz —
Bolerázu (miestne a zemepisné názvy zakončené na -z). Ale miestne mená
zakončené na -m majú príponu -a; napr.: Jeruzalem — Jeruzalema, Rím—Ríma,
Ostrihom — Ostrihoma, Chrudim — Chrudima, Kouřim — Kouřima,
Postupim — Postupima, Betlehem — Betlehema.
89