Slovenská akadémia vied - SAV

Ani veci vo vlastnom, užšom zmysle nejestvujú ontologický celkom samostatne,
lebo sú bytostne viac alebo menej spojené s prostredím (dom, most,
cesta, vrch, mesto, steny, kľučka). Aj pri nich, keď sa stávajú predmetom myslenia,
musíme abstrahovať od ich okolia. Takto je prvok samostatného chápania
špecifický pre všetky podstatné mená ako osobitnú pomenovaciu triedu.
Podstatu substantívnosti treba vidieť v kategórii vecného, t. j. samostatného
chápania, v kategórii vecností (predmetnosti, substancie) v gnozeologickom
zmysle.
Vzhľadom na to, že pre veci v ontologickom zmysle (osoby, zvieratá a veci vo
vlastnom zmysle) fungujú ako jediné pomenovania konkrétne substantiva a že
abstrahované javy sú primárne pomenované ináč ako podstatnými menami,
nie sú konkrétne a abstraktné podstatné mená v jednej rovine. Prvé z nich sú
primárne substantívne pomenovania (primárne substantiva), abstraktné
podstatné mená sú sekundárne substantívne pomenovania (sekundárne
substantiva).
Funkčná sekundárnosf abstraktných substantiv sa prejavuje aj ich odvodenosťou.
Abstraktné podstatné mená sú spravidla deadjektíva, deadverbiá, deverbatíva atd. Ide
pritom o taký odvodzovací vzťah, pri ktorom vecný obsah ostáva ten istý, iba sa transponuje
z jedného slovného druhu do iného: vysoký — výška. Pre abstrahovane javy jestvuje
takto možnosť dvojitého, synonymického pomenovania.
Na tejto synonymitě sa zakladajú niektoré štylistické postupy, napr. metonymia typu
tvrdosť večera (miesto tvrdý večer) alebo hendiadys typu junáci a ich smelosť (miesto smelí
junáci).
Dvojité pomenovanie nejestvuje tam, kde význam abstrakt je už posunutý (-pravda —
pravý, krivda — krivý, vôľa — volit, rozum — rozumieť, vlastnosť — vlastný). Niekde sa
takto derivačné súvislosti celkom stratili: svadba, hodina, báseň, nádej, pieseň, čas, rok,
číslo, slovo, svedomie, trh (sloveso tržit je sekundárne). Najmä prevzaté abstrakta sú
často izolované. Takéto pomenovania sú fakticky jediné, teda primárne, a len ich abstraktný
význam ich pričleňuje k sekundárnym substantívam.
Neplatí ani to, že by ku všetkým prídavným menám, slovesám atd. jestvovali prakticky
príslušné abstraktné substantiva. Slová ako južný, severný, mesačný, vodný, chromý,
mŕtvy, kráľovský, hore, dolu, tretí, štvrtý, ísť, musieť, mať, dať, nečlvat, minúť a i. nomajťi
svoje prianie substantívne paralely. Utváraniu takýchto pararel kladie prekážku zväčša
tá okolnosť, že napríklad pri adjektívach ide o desubstantívne odvodeniny už samy dosť
abstraktné. Ich dalšia substantivizácia by znamenala ešte vyšší stupeň abstraktnosti,
ktorý pre myslenie nemusí byť vždy potrebný. Pórov, regressus ad infinitum: skutok > skutočný
> skutočnosť > skutočnostný > (skutoČnostnost) .. . Abstraktné substantivum je
však v takýchto prípadoch zásadne vždy možné.
Sekundárnosť substantiv sa ináč nedá stotožňovať mechanicky s ich odvodenosťou,
lebo napr. odvodeniny stolár (< stôl), slepec (< slepý), itčiteľ (