Slovenská akadémia vied - SAV

neologizmy, poetizmy alebo ako vplyvy z ľudového alebo hovorového úzu,
napr. bedro, jaro, priestora, záodev (fem., Tajovský), srieň (fem., Jančová),
Sud (Hviezdoslav), otep (mask., Jégé).
Rodová dubletnosť sa podľa možnosti obmedzuje. Ako maskulína sa ustálili
napr. podstatné mená krm, kyjak, nocľah, ohryzok, pár, priehyb, rad, prednovok,
rozmarín, zákop, záves; atlas, formant, front, komponent, seminár, šál, variant.
Ako feminína ustaľuje norma slová páska, požiadavka, priekopa, snímka,
šopa, uhorka, vzorka; spúšť, úvrat; artičoka, fonéma, gamiža, morféma, sála,
saláma, servítka; ako neutrá slová opliecko, priehrštie, rázcestie; gymnázium,
dueto, kvarteto a i.
Pri dubletách chvojjchvoja, kalužjkáluža, pištoľjpičtóľa ide len o kolísanie
medzi slabou a silnou rodovou príponou v rámci ženského rodu. Takáto
dubleta môže byť napr. poetizmom:
Mladosť, tys' nádeja života! (šTúR)
Keď sa pri spomenutých príponách ustálil významový rozdiel, ide o rodové
homonyma, úplné alebo len čiastočné: červeň — červeň (mask., karta), klokoS
(fem., klokot) — klokoč (mask., ker), lien (fem.. lenivosť) — lien (mask., ryba),
súš (fem., suchá zem) — súš (mask., časť plástu, druh mäsa), zeleň — zeleň
(mask., karta), zver (fem., kolektivum) — zver (mask., zviera); družba (priateľstvo)
— družba (mask., prvý mládenec na svadbe), kura — kura (neutr.,
mláďa); var — vara, večer — večera, výmer — výmera, záloh — záloha, ľuľok —
ľuľka, zárub — záruba, vývažok — vyvážka; fólio — fólia, štúdio — štúdia a i.
Kolísanie prípon -01-a, -Q]-ka, -ok]-ka a ich rovnaká podoba v N. pi. pri
mužských neživotných a pri ženských podstatných menách oslabujú rodové
povedomie aj pri pomnožných substantívach; napr. pri maskulínach čary,
korálky, ohrabhy, paberky, podluphy, prístupky, rezky, výzvedy, zápisky; ďalej
i pri feminínach bělásky, dožinky, dvojačky, gajdy, kazematy, sluchy, šaty;
gamaše, liace, podvoje. V slovách háby, rárohy, kutle sú možné dubletné tvary
mužského i ženského rodu.
Z tých istých príčin sa pri prvom alebo zriedkavom použití ťažšie ozrejmuje
rod pomnožných miestnych názvov. Pri tých, ktoré si zachovali očividnú súvislosť
s apelatívami alebo vlastnými menami, je rod zrejmý: Brehy, Čakany,
Dvory, Zbehy, Hámre, Vráble, Prusy, Šváby; Dedinky, Lúky, Motyčky, Vyhne.
Tam, kde je táto spojitosť zastretá, pomáhajú súvislosti s odvodzovaoími
príponami.
Názvy, ktorých zakončenie je podobné s mužskými odvodzovaoími príponami
-an, -ík, -ák, -ár, -iar, -áč, -áš, sú maskulína: Kraľovany, Dvorníky,
Smrdáhy, Leváre, Psiare, Sliače, Tlmače, Ortáše, Repáše. Maskulínami sú ďalej
aj názvy na -y bez týchto súvislostí, ak sa ich kmeň končí na jednu spoluhlásku,
pred ktorou je niektorá samohláska okrem i: Brezolupy, Bruty, čáry,
133