Slovenská akadémia vied - SAV

Význam spojok
Významom čiže obsahom každej spojky je istý syntagmatický vzťah.
Preto sa tu právom hovorí aj o funkcii spojky. Podľa rozsahu významu máme
aj pri spojkách jednotky so širokým rozsahom významu. To sú všeobecné
spojky. Popri nich máme jednotky s úzkym rozsahom významu. To sú špecifické
spojky. Najvšeobecnejšie spojky vyjadrujú alebo prosté priraďovanie,
napr. spojka a, alebo prosté podraďovanie, napr. spojka že. Najšpecifickejšie
spojky vyjadrujú len istý druh syntagmatického vzťahu, napr. stupňovacia
spojka ba, odporovacia spojka ale. prirovnávacia spojka sťa, prípustková
spojka hoci.
Podľa počtu osobitných funkcií alebo podľa počtu významov rozlišujeme
jednovýznamové a viacvýznamové čiže jednofunkoné a viacfunkčné
spojky. Polysémia sa teda uplatňuje aj v oblasti gramatických slov. Takmer
všetky špecifické spojky sú jednovýznamové čiže jednofunkčné. Také sú
napríklad spojky ale, ba, nielen — ale aj, jednako, kdežto arch., len čo, hoci,
pretože. A naopak všeobecnejšie spojky sú viacvýznamové čiže viacfunkčné.
Také sú napríklad spojky a, alebo, ie, aby, keď, nakoľko.
Spojky sú ustálené prostriedky gramatickej stavby jazyka. Ich význam sa
kryje so základnými vzťahmi v gramatickej stavbe jazyka. Zásadný rozdiel
medzi syntagmami H rovnocennými a uerovnocennými členmi sa vystihuje
dvoma základnými druhmi spojok: parataktické spojky a hypotaktické spojky.
Parataxa je pritom forma rovnocennosti a hypotaxa forma nerovnocennosti
čiže závislosti pripojeného výrazu alebo pripojenej vety.
Adekvátnym obsahom parataxy je priraďovanie a adekvátnym obsahom hypotaxy jo
podraďovaniu. Pravda, sekundárne možno parataxou vyjadrovať aj podraďovanie a hypotaxou
priraďovanie. Tak sa rozlišujo pravá parataxa a pravá hypotaxa otl nepravej
parataxy a nopravoj hypotaxy. ""
O každej spojko možno zistiť, či je parataktická alebo hypotaktická. Toto zisťovanie
troba robiť osobitne pro každý význam toj-ktoroj spojky. Zvyčajne Kú všetky funkcie
tej istoj spojky rovnakého druhu. Preto možno tvrdiť, žo viacfunkčné spojky Hú zvyčajne
homogénne. Za výnimky podložené vývinom jazyka pokladáme také prípady, keď viacfunkčhá
spojka nio jo homogénna,, lobo súčasne má nejaký priraďovací a nejaký podradovací
význam. Jeden z nich je primárny a druhý sekundárny.
Pri zisťovaní druhu spojkového významu používame tri kritériá čerpané
z rozličných rovín jazykovej stavby.
Prvým kritériom je synonymita spojok. Parataktické spojky sú synonymné
so základnou parataktickou spojkou a. JHypotaktické spojky sú zasa
synonymné so základnou hypotaktickou spojkou že. To znamená, že každú
parataktickú spojku možno nahradiť základnou parataktickou spojkou a, ako
aj každú hypotaktickú spojku možno zameniť základnou hypotaktickou spojkou
že. K základnému významu najvšeobecnejších spojok pri takomto nahrádzaní
679