Slovenská akadémia vied - SAV

končenia bázy: variácia sa ukazuje v dlhých vokáloch prípon — ý]í, ú]iu,
éjie, á/ia; napr.: dobrý — cudzí, dobrú — cudziu, dobré — cudzie, dobrá —
cudzia.
K týmto vzorom akostných prídavných mien sa blíži vzor páví, ktorý je
však charakterizovaný tým, že mäkké prípony sa v ňom vyskytujú po akomkoľvek
konsonante okrem tvrdého k, g, ch, h, d, t, n, l. Miesto nich sú „netvrdé"
konsonanty c, dž, š, ž, ď, t, ň, ľ: vlčí, dodží, blší, pstruží, hadí, kohútí,
sloní, včelí ...
Osobitný a produktívny typ predstavujú individuálne privlastňovacie
prídavné mená — vzor otcov, resp. matkin. Tento vzor má povahu tvrdo zakončených
slov. Preto niet v ňom ani alternácie n]ň pred prednými vokálmi:
matkini, matkinej. Tento typ je osobitný najmä v tvaroch jednotného čísla.
Tvarmi prídavných mien sa vyjadruje kategoriálna zhoda prídavného
mena s nadradeným podstatným menom alebo zámenom. Keďže tvary prídavných
mien sú v dostačujúcej miere diferencované, umiestenie prídavného
mena vo vete je vo veľkej miere voľné. To je tiež flektívna črta gramatickej
stavby jazyka. Rozdiely vo vetnej funkcii adjektíva sa však tvarmi adjektíva
nenaznačujú, okrem výnimočných prípadov, ako vinný — vinen, dlžný —
dlžen.
Osobitná flexia sa utvorila pri základných číslovkách. Najvýraznejšími
znakmi tohto typu flexie sú: 1. prípona -aja, -ia v nominative dvaja, traja,
štyria, ako aj prípona -i v nominative pre životný mužský rod, napr.: piati
muži, desiati vojaci, tridsiati žiaci, i prípona -ich v akuzative tých istých
prípadov, napr.: piatich mužov, desiatich vojakov...; 2. prípony -och
(-ich) a -om (-im) v genitíve — lokáli, resp. v dative (spojené s pôvodným
duálovým základom): dvoch, troch, štyroch, piatich, siedmich ...; dvom, trom,
štyrom, piatim, siedmim ...; 3. prípona -oma (popri -omi) v inštrumentáli
dvoma, troma; 4. nesklonné tvary v N.—A. všetkých rodov pri číslovkách od
päť vyššie: päť chlapov (popri N. piati chlapi a A. piatich chlapov), šest
žien, sedem zťn, desať domov, dvadsaf riek, sedemdesiat jazier...; 5. skloňovanie
všetkých základných čísloviek v G., D., L. a I., napr.: dvoch žien,
trom dvorom, o ôsmich triedach, deviatimi remeslami ...; 6. nesklonnosť
skupinových (hromadných) čísloviek štvoro,pätoro,Šestoro, sedmoro,...; 7. neohybnosť
podielových číslovkových výrazov, ako po dve jablká, potri koruny,
po päť zŕn, po sedem rokov, po desat halierov ... (popri zriedkavejšom po
dvoch, troch jablkách, korunách).
Flektívny typ sa v rámci čísloviek vyznačuje nielen tým, že sa číslovky skloňujú,
lež aj tým, že s nimi spojené podstatné meno je v pluráli (pri číslovkách dva, tri, štyri),
a to aj pri číslovkách od päť vyššie (pät domov, deväť litrov, tridsaťjeden rokov,
štyridsaťtri korún ...). Je to gramatický princíp, ktorý sa celkove nekryje s matematickým
princípom počítania vecí. Pri silnejšom presadzovaní matematického princípu
54