Slovenská akadémia vied - SAV

ak, ani, áno, aspoň, až, ba. čím, číro, čisto (variant čisté), čo, dokonca, doslova
(variant doslovne), hlavne, ho, i, iba (variant ibaže; nárečové imä, himä), jedine,
just, len, najmä, najskorej, zastar. naskrz (variant naskrze), nevyhnutne, nijako,
zvlášť (varianty obzvlášť, zastar. zvláště), práve, predovšetkým, priam, rovno,
takrečeno, tiež (variant taktiež), tobôž, toť, tu, už, vôbec, vonkoncom.
Zdôrazňovacie častice vytyčujú výraz a podčiarkujú jeho platnosť. Na
rozdiel od vysvětlovačích sa pri zdôrazňovacích časticiach v menšej miere
uplatňuje aspekt na situáciu alebo na kontext; na rozdiel od hodnotiacich sa tu
neuplatňuje významový odtienok, teda zdôrazňovacie častice výraz iba ako
dôležitý zdôraznia.
Vnútri uvedených skupín je bohatá polysémia. Preto niektoré častice uvádzame
vo viacerých skupinách. Interferencia a bohatá polysémia svedčia o tom,
ako blízko niektoré z nich stoja pri citoslovciach. Istý emocionálny prvok pri
všetkých časticiach treba predpokladať, lebo ide o prostriedky vyjadrujúce
subjektívne vzťahy podávateľa.
Časticami možno uvádzať a modifikovať celé výpovede alebo len jednotlivé
výrazy. Uvádzacie častice sa spravidla vzťahujú na celé výpovede (vety alebo
súvetia), vytyčovacie častice zasa častejšie na jednotlivé výrazy.
Príklady na častice, ktoré sa vzťahujú na celú výpoveď:
Nuž ale ženská politika bola vždy taká. (JéOé) Všiľ.kžc musím povedat pravdu.
(BABč) — A ved sa ešte zídu. ak bude chcioť. (PONTčAN) — Ostatne, o čo vlastne ido?
(KABVAš) -- Ozaj, a ani mono som mu nepovedala, (JESENSKV) — Voru, nejeden robotník
u nás zaplakal, (TOMAščíK) — Máto. vraj, zakladať s učiteľmi telocvičné spolky.
(F. KBÁii) — Lístok, samozrejme, nemohol byť zázračným lístkom poráčiny, alo azda
pomôže, (TATABKA)
Príklady na častice, ktoré sa vzťahujú iba na jednotlivé výrazy:
Ja sa ver vydám, (TIMBAVA) — Chcol by, aby sa v nich i v z h no robilo, alobo práve
v zime. (KBčMéBY) — Pán doktor jej iste dobre poradí, (ZúBEK) — Bo vňotci vidia dnos —
bohužiaľ neskoro, (KARVAš) — Goz otvorené okno — akiste s kuchyne — zaváňala vôňa
poceného mäsa. (ONDBEJOV) - - flitateľ proste nerozumie, čo sa vlantiu* doje a čo to tí
ľudia rozprávajú, (JESENSKA)
Nesamostatné častice sú by, čo. zdôrazňovacio že (-že), ho. len,, vž, lo, čo,
čím. Všetky majú povahu morfém. Častica -že HU píše obyčajne spolu so ulovom,
ku ktorému patrí, niekedy sa píše spolu i zdôrazňovacie -Io.
Častica by je časť slovesného tvaru, kondicionálu (prišiel by. zavolali by ho .. .).
Častica čo sa vyskytujo v spojeniach typu deň čo deň. rok ro rok ..., i v opojeniach
čo ako. Čo kde, čo kedy, Čo čo, čo koľko, čo klo.
Deň čo deň, noc čo noc rozkvitá v prudkom jase banícka čierna práca, (KOSTKA) -
Prišiel sem proto, aby Miša kádrovo stoj čo stoj zachránil, (LAZABOVá) — Vysedávali ta
večer čo vočor od šiestej do polnoci, (JAšíK) — Ale čo ako napínal sluch, nepočul nič.
(TATABKA) — Prázdny kredenc, čo aký pokný, nestojí zavoľa. (URBAN) - - ťo aká skazená,
751