Slovenská akadémia vied - SAV

enie nepríjemného následku: Koža pila, koža trp. (PBíSL.) Ide o nepriame (obrazné) rady
a výstrahy. Obsahová schéma takýchto bezspojkových príčinných súvetí je takáto: KecI sa
stane A, musí sa (má sa) stať i B.
Prevažuje vola vykonávateľa deja
Imperatívom sa v tomto rade skupín prípadov vyjadruje to Čo spojením
modálneho slovesa moci s infinitívom významového slovesa. Autor prehovoru
alebo norma, v mene ktorej sa vyslovuje výrok, nekladie adresátovi prekážku
v uskutočnení príslušného deja. Dej sa dovoľuje, pripúšťa alebo sa vyslovuje
nezáujem oň. Na druhej strane sa ním vyjadruje, že i pri maximálnom vôľovom
úsilí vykonávateľ deja nemôže dosiahnuť žiadúci výsledok.
1. Imperatív vyjadruje dovolenie konať dej.
Výkon deja dovoľuje autor reči alebo objektívna zákonitosť (konvencia,
zvyk).
„Stúpate, Miško, veľmi do svedomia svojim poslucháčom," ozval sa starý pán. „Žehri,
tresci, napomínaj — ono je pravda — ale mne ich je skoro Mto, že ich tak cúdite." (KUKUčíN)
— Celý ožil, zabudol na svoje hryzovisko, natešil sa myšlienkou, že gazda je už taký,
ked robiť — tak robiť do utrhnutia a ked ťa súra nesúri, slnko alebo jarná robota, nuž
voľkaj si, pospávaj, strúhaj pána. (TATABKA) — ... lebo, viete, u nás je to nie žiaden hriech
v hore kradnúť, lebo je vraj hora božia, rastie sama a v nej drevo, ako v potoku voda...
pi! (TAJOVSKý) — A mohla si sa meriť s Katkou, tak by nebola ušla od nás; lenže ty nikoho
nestrpíš pri sebe. Teraz maj roboty hocikoľko. Ja ver' po cudzích pánoch riadiť chyže
nebudem, čo sa hned pretrhneš! (TIMBAVA) — Správali sa ako matka, ktorá vysvetlí
dieťaťu, ako má chodiť, a pustí ho — chod. Inštruktáž dostalo -- behaj! (TLAč)
2. Imperatív vyjadruje dej (často aj fiktívny alebo potenciálny), ktorým
nemožno dosiahnuť výsledok (zmeniť stav vecí), alebo taký, ktorý má prekvapujúci
výsledok.
a) Bezvýsledný dej:
•lano bol by si vyšklbol vlasy. Ale šklb, ncšklb: čo sa stalo, to sa neodstane. (KUKUčíN)
— Škoda Krta, preškoda! Kmotor ho už i po horách hľadal, že ak by sa bol zmarnil;
no hľadaj, nehľadaj, Krta len nič a nič. (KUKUčíN) — Verte, neverte, bolo mi
všelijako, (MOEIC) — Modli sa, nemodli sa, z prázdnej misy nenaješ sa. (I'HíBL.)
b) Bezvýsledný fiktívny dej:
„Kravička trochu ohudá," poznamenal Ondrej, nepočúvajúc, čo pán hovorí. „To je
sorta taká! Dávajte jej piškóty, a nestuônie. Ale na osoh! Dva-dsať holbí denne — vravím
dva-dsať holbí, ani by ste neverili." (KUKUčíN) — Jahoda ti inším nebude. Poodtínaj mu
prety, a prsty mu narastú, a on budo zas lon organovať. (KUKUčíN)
c) Potenciálny dej s prekvapujúcim účinkom: