Slovenská akadémia vied - SAV

Hja, moji milí, láska vám je sakramentská vec, bohuotcuprisám. (KABVAš) — A nazad
by som, bohuprisám, nechcel, (MOBIC)
Sekundárne citoslovcia z podstatných mien a zo zmeravených viet sa priraďujú
k citovým citoslovciam.
Silne expresívne kliatby, napr.: boha mu, šľak ho trafil, strela mu do duše,
krom do toho nehodnotíme ako citoslovcia. Sú to eliptické vety.
Pri mnohých sekundárnych citoslovciach je badateľná pravopisná rozkolísanost. Stretáme
sa s písaním bože môj i božemôj, do čerta i dočerta, pre pána Jána, prepánajána.
Tak, ako sa pôvodná významová i formálna súvislosť tratí, nadobúda prevahu písanie
dovedna.
Citoslovcia a iné slovné druhy
Citoslovcia stoja svojimi gramatickými vlastnosťami oproti iným slovným
druhom v diametrálnom protiklade. V hierarchii slovných druhov sú nielen
formálne na poslednom mieste, ale sú za hranicou všetkých ostatných slovných
druhov, ktoré majú v jazyku pomenúvaciu alebo usúvzťažňovaciu funkciu.
Z tohto hľadiska sa na prechod jednotlivých slovných druhov k citoslovciam
možno dívať ako na prechod vyššej jazykovej hodnoty k nižšej. Túto „degradáciu"
vidno dobre v skupine sekundárnych citosloviec. Slová, ktoré prechádzajú
k citoslovciam, strácajú pomenovaoiu funkciu, strácajú pôvodný význam a aj
svoje formálne znaky.
1. Pre citoslovcia nie je charakteristický styk s nejakým slovným druhom
ako celkom. Je pre ne typický dotyk s emocionálnou oblasťou jazyka v širokom
zmysle a potom najmä s tvarmi a spôsobmi vyjadrenia, ktoré sú s emocionálnosťou
priamo zviazané. Pri substantívach je to vokatív a zvolací nominativ
a pri iných slovných druhoch rozličné spôsoby vyjadrenia rozkazu. Pri slovesách
ide o tvar rozkazovacieho spôsobu. Toto sú hlavné pramene obohacovania
citosloviec o sekundárne citoslovcia.
Emocionálna zložka je pri vokatíve, zvolacom nominative a pri vyjadrovaní rozkazu
veľmi silná. Svedčí o tom aj to, že niekedy medzi citoslovcia neprávom zaradujú aj
takéto prípady:
Pobili sa. Hanba! (KUKUčíN) — Kokrhaj kričí na svojich: „Do radu, pozor!" (KALINčIAK)
— Von, von s vrahom zo slovenskej zeme! (CHALúPKA) — „Čeloé vpred!" kopol
koňa do slabín a odevalal na koniec pochodového útvaru, (JAšíK)
Podobne sa hodnotia aj tieto bežné prípady: ticho!, sem!, sem sa!, hore sa!, hor sa!, dolu
s nim!, hore ho!, nech žije! ap.
2. Výrazný dotyk majú citoslovcia so slovesami, a to zo slovotvornej stránky.
Zvukomalebné slová majú dvojstranný dotyk so slovesami na -núť: jednak
z týchto slovies vzniká osobitná skupina onomatopojí (citoslovcových slovies:
826