Slovenská akadémia vied - SAV

Skupina neosobných slovies vyjadrujúcich tajomné deje je málo početná.
Patria sem slovesá strašiť, strašievat, mátať, mátavať, zamátat. Týmito neosobnými
slovesami vyslovujeme deje, ktoré sa pripisovali neznámym, tajomným,
nadprirodzeným silám. Dnes je frekvencia týchto slovies nepatrná. Používajú
sa iba v prejavoch ľudovo alebo rozprávkovo podfarbených.
V ktorom dome straší, tam panny rady ostávajú, (PBíSL.) — Joj, tu na moj veru máta.
(STODOLA)
Skupina neosobných slovies, ktorými sa vyjadrujú rozličné telesné a duševné
psychofyzické stavy, je početná. Tu však nie je hranica medzi neosobnými
a osobnými slovesami jednoznačná, lebo všetky tieto slovesá možno dobre
použiť aj v dvojčlennej vete typu Buky ma svrbia.
Často sa používajú tie isté slovesá na vyjadrenie telesných aj duševných
stavov. Sú tu neosobné slovesá s akuzatívnou alebo datívnou rekciou, ako aj
slovesá bez rekcie.
S akuzatívnou rekciou sa používajú napríklad tieto neosobné slovesá vyjadrujúce
psychofyzické stavy a pocity: svrbieť, zasvrbieť, bolieť, zabolieť, dusiť,
zadusiť, zadúšat, páliť, smädiť, omlnat, namínat, napínať, triasť, striasať, drviť,
mraziť, oziabať, drgľovať, štiepať, trhať, štekliť, drhnúť, zadrhnúť, tlačit, duť,
nadúvat, zduť, škrtiť, driapaí, poraziť, porantat, stisnúť, metať, pošinút, popustit,
popúštat, mrzieť, škrieť, desiť, premknúť, tešiť a i.
Včera zdulo Trnavských kravu, nuž jej sám od seba zaviazal haluziny do pysku, bičom
popredúral okolo košiara, hneď ju popustilo, (STODOLA) — Bolo horúco, ale mladú ženu
mrazilo, (LACKOVá) — Každý vie, kmotra, kde ho omína, (KUKUčíN) — Štrbovi vo tme
zasvietili oči, v dlaniach ho zasvrbelo. (HOBáK) — Bodaj ho porantalo! (čAJAK) — Žobráka
trochu premklo, ale vydýchol si a voviedol Matúša do izby. (TAJOVSKý) — Jerguäa
zamrzelo, (ONDBEJOV)
S datívnou rekciou sa používajú najčastejšie tieto neosobné slovesá vyslovujúce
telesné a duševné pocity a stavy: priťažiť, pritažievať, uľaviť sa, odľahčiť,
odľaknúť, uvoľniť sa, tráviť, stroviť, zaľahnúť, zabehnúť, uUhať, žlrit, pľuštat,
šupiet, přeskočit, svitnut, snít sa, snívat sa, pliesť sa, mariť sa, zdať sa, zazdať sa,
vidieť sa, činit sa a i.
Odlahlo mu, keď sa dozvedel, že iba o toto ide. (HORáK) — Na čerstvom vzduchu mu
dobre trávilo, (MINáč) — Rozkašlal sa, akoby mu zabehlo, (LACKOVá) — Len si polež,
chlapče, do rána ti ulúži. (HEčKO) — Tamtým ešte šupělo, čo to, ako to bude ráno, ale
náš prorok spal pokojne, (DOBšINSKý, POVESTI) — Celú noc sa mi marilo s perinami.
(MINáč) — Nebožiatko, za nechty mu zaSlo. (KUKUčíN)
Bez predmetu sa používajú iba niektoré neosobné slovesá vyjadrujúce telesné
a duševné pocity a stavy, ako napríklad zaľahnúť, odľáhnút, škŕkať, špieti
zájsť, zaiskriť sa, mariť sa. Pri týchto slovesách sa spravidla uvádza bližšie
miesto, na ktorom sa pociťuje vyslovený dej.
i Skupina neosobných slovies, ktorými sa vyjadruje záujem o niečo alebo
403