Slovenská akadémia vied - SAV

(zriedka) stupňuje, má v druhom a treťom stupni pravidelné tvary krásny — krásnější —
najkrásnejší.
Pravidelné stupňovanie prídavného mena pekný — pěknější — najpeknejší je hovorové.
Druhý a tretí stupeň sa môže tvoriť aj opisom, a to spojením základnej
podoby prídavného mena s druhým a tretím stupňom prísloviek veľa (mnoho)
a málo: viac, najviac; menej, najmenej. Tento opisný variant stupňovania
jestvuje popri neopisnom ako jeho synonyinná náhrada a vyjadruje sa ním
aj zostupné stupňovanie, napr.: ustatý — viac ustatý — najviac ustatý, mokrý —
viac mokrý — najviac mokrý, poliaty — viac poliaty — najviac poliaty; ustatý —
menej ustatý — najmenej ustatý, mokrý — menej mokrý — najmenej mokrý,
poliaty — menej poliaty — najmenej poliaty.
V ladeckej cementárni majú možnosť nahradiť kvalitné uhlie menej hodnotným.
(TLAč)
Tretí stupeň prídavných mien, ktoré vyjadrujú príznak vyplývajúci z okrajového
postavenia veci, ako vrchný, horný, dolný, spodný, krajný, bočný, sa
tvorí aj opisom pomocou zámena samý, napr.: samý vrchný, samý horný, samý
dolný, samý spodný, samý krajný, samý bočný.
Stupňujú sa aj prídavné mená z cudzích základov, napr.: kvalitný — kvalitnejší
— najkvalitnejší, efektívny — efektívnejší — najefektívnejší, elastiský —
elastickejší — najelastickejší, naivný — naivnejší — najnaivnejší, senzačný —
senzačnejší — najsenzačnejší a hovorové fajnový — fajnovější — najfajnovejší/
fajnovši — najfajnovši. Ale pri nich sa druhý a tretí stupeň častejšie ako pri
domácich prídavných menách tvorí opisom.
O tom s bradou si stále ešte myslí tie najsenzačnejšie a najlepšie veci. (JAšíK) — Previerka
v poľnohospodárstve mohla byť oveľa viac efektívna, (TLAč)
Primárne prídavné mená sa okrem niekoľkých stupňujú, napr.: úzky —
užší — najužší, široký — širší — najširší, tenký — tenší — najtenší, hrubý —
hrubší — najhrubší, mladý — mladší — najmladší, starý — starší — najstarší,
rovný — rovnější — najrovnejšl, hojný — hojnejší — najhojnejší.,
Druhý a tretí stupeň prídavných mien, ktoré označujú farby, vyjadruje
vyšší stupeň sýtosti príslušnej farby, napr.: biely — belší — najbelší, čierny —
černější — najčernejší, žltý — žltší — najžltšl, zelený — zelenší — najzelenší,
brnavý — brnavejší — najbrnavejší. Stupňujú sa aj odvodené prídavné mená
popolavý a kávový, ktoré majú v hovorovej reči platnosť pomenovania základnej
farby, nie odtienku. Podobne sa môže stupňovať aj ružový — ružovejší
— najružovejší.
. Sekundárne prídavné mená, ktoré označujú rozličné presne určené farebné
odtienky, sa zvyčajne nestupňujú, napr.: tehlový, telový, gaštanový, nebový,
pieskový, cviklový, smotanový, pomarančový, cyklámenový, tyrkysový, dúhový,
opálový, perleťový, mahagónový.
213