Slovenská akadémia vied - SAV

a) jednoduché: bez, cez, do, k, medzi, na, nad, o, od, okrem, po, pod, pre, pred,
pri, proti, s, skrz, u, v, z, za.;
b) zložené, a to:
podvojné: ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi, znad, spred, zmedzi,
spod; napred, vopred, odpřed;
potrojné: spopred, sponad, spopod, spoza, spopri, spomedzi.
Podvojné a potrojné predložky sú mechanické zloženiny jednoduchých predložiek.
Používajú sa tiež iba v spojení s pádom mena.
Nepôvodné (nevlastné) predložky sa dalej delia na:
a) jednoduché: blízko, dolu, hore, konca, kraj, miesto, mimo, niže, kdo, kol,
dľa, prosto, prostred, stred, vyše;
b) odvodené: kvôli, namiesto, naprieč, napriek, navzdor, navzdory, neďaleko,
obďaleč, okóh, počas, podľa, vedľa, povedľa, pozdĺž, poniže, povyše, pozdóla,
pozhora, pokraj, pomimo, naprostred, vprostřed, uprostred, doprostred, sprostred,
strán, strany, vnútri, voči, vôkol, zdola, zhora, skraja, skraj, skonča, znútra, zôkól,
sponiže, spovyše; vrátane, včítane, ohladne.
Úlohu druhotných predložiek zastupujú aj iné slovné druhy:
a) tvary (holé i předložkové pády) podstatných mien: vďaka, vzdor, ohľadom,
následkom, vinou, pomocou, začiatkom, koncom; zo stránky, na základe, v zmysle,
v duchu, s výnimkou, v dôsledku, v prospech, v záujme, za cielomj na úkor, v priebehu,
v ústrety;
b) konštrukcie z tvarov podstatných mien a prvotných predložiek: vzhľadom
na, so zreteľom na, bez ohľadu na, na rozdiel od;
c) absolútne prechodníky slovies (samy alebo v spojem s prvotnými predložkami),
napr.: začínajúc, končiac, počítajúc do toho, nevynímajúc, nepozerajúc
na, odhliadnuc od ...
Nepôvodné predložky možno ešte deliť na skupiny podľa toho, z akých slovných
druhov vznikli, takto:
a) predložky z podstatných mien: stred, prostred, naprostred; pozdĺž, podľa,
miesto, voči, kvôli, kraj, ohľadom ...
b) predložky z prísloviok: mimo, blízko, vrátane, včítane, ohľadne ...
c) zo slovies: konca, začínajúc, končiac ...
Významy predložiek
Predložky v spojení s pádom mena vyjadrujú tie isté významy, ktoré vyjadrujú
příslovky samostatne: miesto, čas, príčinu a iné okolnosti. Z predložiek
tieto významy najzreteľnejšie vyjadrujú druhotné predložky, lebo ešte celkom
nestratili súvis s plnovýznamovými slovami, z ktorých vznikli, napr. prostred,
621