Slovenská akadémia vied - SAV

Zámená prečo, začo
Označujú príčinu v pravých i nepravých vzťažných vetách.
Boli zvedaví, prečo nedodržal svoj sľub. (URBAN) — Starý otec vyložil mi dôkladne,
prečo sa voľakedy mohli ľudia prv ženiť a vydávať, ako je to dnes dovolené nám. (TAJOV­
SKý) — Sluha zas nevie, prečo, začo. — (KUKUčíN) — Zachádzal s ním s najväčšou
šetmosťou, prečo on vďačne niesol milé a ľahké jarmo, (JEGé) — Volí farby dosť exkluzívne,
prečo sa zdá citové chladným, (WAGNER) — V Prešpurku nakukne do hostincov
a tam napochytre odkreslí za stolom sediacich, začo sa mu dostane niečo almužny.
(ALEXY)
Označuje vo vzťažných vetách účel.
Zámeno načo
Pani Klára sa divila, načo mu bola slanina pred smrťou, (JéGé)
NeurSitý význam
Zámená kto, čo, ktorý ... ako, kde, kade ... majú aj neurčitý význam, a to
ako jednotlivé, alebo ako opakované, alebo v spojeniach s inými zámenami.
1. Ako jednotlivé v neurčitom význame nestoja na začiatku vety. Pociťujú
sa ako expresívny prostriedok.
Radšej nech jemu chýba, ako by mal počúvať od koho lekcie, (KUKUčíN) — Ak sa
ktoré decko schabre na nohy, už je aj tam a prebarabúši ho i bez kázania, (MARTáKOVá) —
Akiste mu nešlo do hlavy, ako niekto môže proti tomu vínu čo povedať, (KUKUčíN) —
Už len ta, chlape, či bude chvála, či bude aká potupa, (SLáDKOVIč) — Či sa vráti kedyí
(MTHáLTK)
2. Opakovaním na začiatku niekoľkých viet nadobúdajú tieto zámená
neurčitý význam ešte častejšie.
Parom ho tam vie, — odvetil chlap, — či vás teraz ta pustia. Lebo koho pustia, koho
nie. (JéGé) — V strede týždňa našiel ich, pravda, ktorú pri peci v jame, ktorú za krosnami.
(KRčMERY) — Chlapoi, ktorý doma, ktorý na remeslo, ktorý v škole .. . (TAJOVSKý) —
čo robia, čo vravia, to vždy tým cieľom, aby jedna druhú nahnevali, (TIMRAVA) —
Vietor hviždal a kde zamietol, kde zavial cestu, (JESENSKý) — Zašla s ním i do kaviarne
i do cukrárne, ako kedy: kedy sami, kedy s deťmi, (TAJOVSKý) — Roľníci zvážali z polí
kedy viac, kedy menej, (JILEMNICKý)
3. Neurčitý význam dostávajú tieto zámená i v spojeniach s inými neurčitými
zámenami, napr. v spojeniach typu kto kde, čo kde, ... kto kade, čo
kade ... (opačné spojenia kdekto, kadekto, kdečo, kadečo ... sa ako neurčité
zámená píšu dovedna). Takéto neurčité zámená označujú ľubovoľnosť ako
zámená typu ktokoľvek.
Bolo to jedno z najhorších, aké si kto kedy pamätal, (DOBROTA) — Kto čo kde pochytil,
s tým do nioh. (DOBšINSKý, POVESTI) — To všetko mali stroviť, čo len srdce ktoré stihlo
zažiadať, (HVCBZDOSLAV) — Zbíjal, kde bolo čo. (ONDBEJOV) — Hľadal som im trávu,
292