Slovenská akadémia vied - SAV

c) Výrazne ukazuje na vzdialenejšiu vec v protiklade s osobnými zámenami
a s ukazovacími zámenami tento, ten (tu, tuto).
Eva len teba rada vidí. Tamtoho neľúbi, (KRáLIK) — Tam bol z tamtej strany na túto
priechod alebo lavica pre peších, (LASKOMEBSKý)
d) V dvojiciach tento — tamten, ten — tamten sa protikladný význam bližší —
další niekedy zastiera a zostáva v nich iba význam poradia „prvý — druhý,
jeden — druhý". Zámeno tamten aj v takých dvojiciach označuje druhého
(alebo v dlhších výrazoch ostatného) člena poradia.
Kopa sa k nemu zbehla divákov, ten stŕpa, tento sa smeje, tamten nadáva mu do sprostákov
... (SLáDKOVIč)
e) Substantivizovaným zámenom tamten označujeme i protivníka ap. Je to
druh spoločenského tabu.
Na tamtých už ani nepozrel. Vedel, čo ich priviedlo k Smutnému, a — najradšej by
ich korbáčom vyhnal, (URBAN) — Ked bude po boji a vyženieme tamtých, potom si
premýšľaj a píš, o öom chceš, (KABVAš)
Dnes už je zámeno tamten pevná zloženina. V staršom jazyku sa jeho časti
voľne kládli k sebe, lebo
a) vkladala sa medzi ne predložka:
Hlávka ho bolí, láska ho nemorí, že má frajerôčku tam z tej strany vody.
(LUD.
b) slovosled nebol ustálený, raz bolo na začiatku príslovkové zámeno, raz
ohybné:
Rád on hovoril s tým tam víťazom, (SLáDKOVIč)
Zámeno tamto ten ukazuje na niečo vzdialené, ako tamten, lenže presnejšie
a dôraznejšie.
Tak pozri, vidíš tamto tú puklinu na dverách: do nej máš mieriť, (STODOLA) — Rozložíme
si ohňa pod tamto tým bukom, (TAJOVSKý)
Zámeno tamto ten sa ešte píše spravidla rozdelene, hoci slovosled jeho častí
je ustálený a predložka sa obyčajne kladie pred celý výraz. Ale niekedy býva
i opačný slovosled a medzi jednotlivé časti sa vkladá predložka.
A teraz je rad na tých tamto, (KUKUčíN) — Veru si ako čík, a dám ti dva grajoiare,
ak tamto k tej jabloni potrafiš, (KALINčIAK)
Zámeno henten je hovorovým a heno ten nárečovým variantom zámena
tamten; zámeno hentam ten je hovorový variant zámena tamto ten.
1. Všetky tri zámená ukazujú na niečo vzdialenejšie i bez pomocného určenia,
ibaže zámeno hentam ten dôraznejšie.
Na hentom vŕšku sme našli zdochnutú líšku, (MOBIC) — Nuž heno ten nabral — ten,
a ktože iný? Ukazuje na muža, ktorý sedí pri samom kozube, (KUKUčíN) — Sklenený
zámok je za hentam tými horami, (DOBšINSKý, POVESTI)
260