Slovenská akadémia vied - SAV

1. Podávanie prírodných dejov
Na základe neosobného chápania atmosferických dejov vyjadrujú sa neosobne
aj rozličné prírodné deje neatmosférickej povahy. Sú to rozmanité
vonkajšie deje, ktorých agens alebo nositeľ nie je v realite dosť zreteľný,
a preto sa od neho odhliada — alebo deje, pri ktorých autor prehovoru ágensa
alebo nositeľa zámerne odsúva do pozadia. Pri takto použitých neosobných
tvaroch osobných slovies vystupuje do popredia samotný dej. Takto sa používajú
najmä slovesá, ktorými sa vyjadruje horenie, dymenie, pohyb, zvuky
a vône. — Nimi sa potom sekundárne (metaforicky) vyjadrujú aj psychofyzické
a spoločenské procesy.
a) Horenie sa vyslovuje slovesami: tlieť, horieť, dohorieť, dohárať, rozhorieť sa,
rozhárať sa, prehoriet, prehárat, vyhárať, blčať, rozblčat sa, hasnúť, vyhasnúť,
vyhasínať a pod.
„Ľudia boží, horí!'' vykríkne plným hrdlom, (HEčKO) — Nedávali ste pozor, a v kachliach
vyhaslo, (úzus)
b) Dymenie sa vyjadruje slovesami: dymiť sa, zadymiť sa, kadit sa, zahodiť sa,
čmudit sa, začmudit, kúriť sa, zákúrit sa, kudlit sa, zakudlit sa, kundolit sa a pod.
K nim sa priraďujú aj slovesá prášiť sa, zaprášit sa, pariť sa.
Z komína sa kudlilo ako z fabriky, (žABY) — Maco pripálil si fajočku, dva-tri razy
lepšie potiahol, aby sa mu rozfajčllo. (TAJOVSKý) — Len toľko, čo som si prichytil širáčik,
aby mi v behu noodlotel, a už sa prášilo za mnou. (BBNKA) — Na velkej mise parilo sa
z nových zemiakov, (TATABKA)
c) Pohyb sa vyjadruje slovesami: víriť, zavíriť, hmýriť sa, hemžit sa, mrviť sa,
vrieť, zvriet, viať, rozvievat, tiecť, kvapkať, frknút a pod.
Okolo ich chalupy cestou, kedysi dávno nazvanou podľa ich vlastnej usadlosti, hmýrilo
sa rozrušoným a sviatočne vystrojoným občianstvom, (LACKOVá) — V niektorých domoch
vrelo ako v kotloch, (HEčKO) — Ako otvoril ústa a pozrel, už zvrelo v nej. (TIMBAVA)—
Len Samko Zuzku z rúk nopustil a zvŕtal ju, len jej tak suknice rozvievalo! (TAJOVSKý) —
„Od predošloj jari mi tieklo do kuchyne, nuž aj táto robota ma súrila." (šVANTNEB) —
Zo strioch kvapkalo, (JESENSKý) — Len pozor, aby vám netrklo do očú! (ZELINOVá)
d) Vydávanie zvukov a vnemy zvukov sa vyslovujú slovesami: vrčať, zavrčať,
chrčať, hučať, šušťať, šuchotať, ťukať, zaťukat, klopnúť, klopať, klopkať, lupkat,
ckrupkat, škripot, vŕzgať, cinkotat, zvoniť, zvonkat, prasknúť, práskat, dunieť,
buchat, mlaskat, dudlat, vržďat, hrkať, ozývať sa, ohlušovať a pod.
V stroji hrklo, zaškrípalo a kolesá sa zastavujú, (v. KRáľ) — Voličia, vyše tisíc tristo,
schodili sa s hrmotom, krikom, hudbou a výskaním, až to v ušiach hučalo, (LASKOMEBSKý)
— Mladšio gazdiné vyobliekané, vyškrobené, len tok šuStalo. (TAJOVSKý) — Zafúkal [do
fujary] jomne, cifrováno. Tichučko, kde-tu akoby vykríkol. Zdudlalo, strilkovalo, prelievali
sa hlásky ako vodička po jarčekoch v Studenej jamo. (ONDBEJOV) — človeku z toho
dunelo v hlavo ako v sude. (TATABKA) — Švihol korbáčom — prasklo. Prenieslo sa dolinou
a prasklo ešte raz kdosi na druhej strane, (ONDBEJOV) — Ale na prsiach mu stále chrčalo,
519