Slovenská akadémia vied - SAV

koľvek zmysle dotýkajú: nakladať vrecia, privrávať sa dieťaťu, utrieť sa
osuškou, ulice mesta. Pád naznačuje, nakoľko a ako je vec vystavená účasti
(zásahu) deja alebo iného javu, ktorý na vec prechádza.
Zo vzťahu k ostatným javom, ktorý sa pádom vyjadruje, nadobúda vec
pomenovaná substantívom špeciálne funkcie: funkciu nositeľa deja (prišiel
lekár, stromy odkvitli; táto funkcia sa diferencuje niekde na funkciu ágensa
a paciensa: kosci zožali ďatelinu — ďatelina je zožatá); funkciu objektu alebo
okolnosti (priniesli poštu — podal to na poštu) a funkciu príznaku (bol účtovníkom,
je dobrej vôle, palier Benčík, cesta lesom). Z toho potom vyplýva príslušná
platnosť substantiva vo vete.
Kategória pádu má svoje formálne vyjadrenie v pádových príponách, ktoré
sú druhotne aj ukazovateľmi rodu a čísla. V istých prípadoch pristupuje k pádu
ďalší prostriedok s podobným významom a funkciou, a to predložky. V tejto
súvislosti hovoríme o předložkových pádoch. Lokál je v slovenčine len předložkový
pád.
Predložky vyslovujú v spojení s nepriamymi pádmi niektoré špeciálnejšie parciálne
významy pádov: rozličné významy okolnosti a objektu. Predložky sú nadstavbovým
javom nad kategóriou pádu. Obidve tieto kategórie spolupôsobia pri vyjadrení vzťahov
podstatného mena k ostatným slovám vo vetnej konštrukcii. V tomto zmysle patria
predložky, i kod sú samostatným slovným druhom, do gramatickej charakteristiky podstatných
mien.
Podobný zmysel ako menné kategórie substantiv majú aj kategórie substantívnych
zámen, substantívnych čísloviek a slovesných podstatných mien.
Gramatické tvary opytovacích zámen kto, čo sú všeobecným významovým
ekvivalentom jednotlivých pádov podstatných mien. Ukazovacie zámená
ten, tá, to sú zasa všeobecným ukazovateľom rodu podstatných mien podľa
ich zhody: ten výstroj, tá výzbroj.
Vo vzťahu k určitým tvarom slovies konštituuje sa pri podstatných menách
aj význam osoby (so zreteľom na dialóg). Tretia osoba slovies sa totiž viaže
spravidla na podstatné mená. Tento význam tretej osoby je však pri podstatných
menách len implicitný, nemá svoje formálne vyjadrenie. V oslovovacom
nominative pomenúva podstatné meno druhú osobu (prijímateľa). Zriedka sa
môže podstatné meno vyskytnúť i ako pomenovanie prvej osoby:
Chlapci pôjdeme dopredu, dievčatá pomaly za nimi. (TLAč)
Podstatné meno sa komplementárne dopĺňa so zámenami prvej a druhej
osoby: ja, ty a Karol. Aj v tomto vzťahu značí implicitne tretiu osobu. Pre
nedostatok formálneho ukazovateľa však nemožno hovoriť pri podstatných
menách o kategórii osoby. Tento význam majú však podstatné mená ako
pomenovania vôbec. Pomenúvajú osoby i neosoby, ktoré sa nezúčastňujú
aktívne na dialógu.
71