Slovenská akadémia vied - SAV

Domov dovediem mladú kravičku aj stopäť rímskych v mešci, (KUKUčíN) — Práve
dnes päťsto rokov, čo sme sa my hrali tu na týchto brvnách ešte ako malé deti. (DOBšIN­
SKý, POVESTI) — Už dvestoosemdeslat rokov, ako chodím každú noc tadiaľto, (DOBšINSKý,
POVESTI) — Len v boji o Duklu padlo osemdesiatpäťtisíc Rusov a našich šosťtísícpäťsto.
(TATARKA) — Ruky vyskakujú pomaly a Štefan Duval naráta ich len štyridsať zo stopäťdesiatieh.
(HEčKO) — Dvesto dvadsaťpäť! — vyrečie Elenka celkom hlasno a zreteľne.
(ŠOLTESOVá) — Na panskom sme dorobili aj päťsto tridsať metrákov na hektári, (LAZá­
ROVA) — Mama pozri: tu mám 3 jednotky, 2 desiatky, 6 stoviek a 4 tisícky, nuž je to
Štyritisíc šesťsto dvadsaťtri — však? (šOLTESOVá)
Archaioký ráz má zložená základná číslovka rozložená na dve časti, a to tak, že druhá
časť sa priraďuje k prvej zlučovacou spojkou a alebo i: Bolo ich sto i sedemdesiat.
(KUKUčíN)
V letopočte sa používa zvyčajne základná číslovka; zriedkavejšie tu býva
radová číslovka.
Vám dozaista stačí zistenie, že týmto dňom, 29. augusta 1944 (tisíc deväťsto Štyridsaťštyri),
bolo vyhlásené ozbrojené povstanie, (JILEMNICKý) — Potom prišli kurucké vojny,
tiež v podstate sedliacke, cholerové povstanie na východnom Slovensku, rok 1830 a 1881
(tisíc osemsto tridsať a tisíc osemsto tridsaťjeden), (HEčKO) — Otvorili ich, keď začal
vravieť o prvej svetovej vojne, o roku 1918 (tisíc deväťsto osemnásť alebo tisíc deväťsto
osemnástom), hoci vtedy sám ešte nebol na svete, (HEčKO) — Narodil som sa 14. mája
tisiedevätstosodemnást (v roku tisícdevätstosedemnäst, alebo tisícdeväťsto sedemnástom,
roku tisícdeväťsto sedemnásteho alebo zastaraný variant tisíc devatstosedemnásteho
roku), (úzus)
číslovky stošest a stopäť sú súčasťou příslovky miery ostošesť/ostopät (= veľmi
rýchlo, veľmi usilovne, zo všetkých síl), ktorá má expresívnu platnosť.
Uháňam ostopäť, a sám neviem, ktorým smerom, (FIGULI) — Temer všetci sme písali
ostošest, najmä tým, na ktorých sme v minulých dňoch zabúdali, (BEDNář)
Pol a štvrf.
Zlomkové
číslovky
číslovka pol je nesklonná. číslovka štvrť má v singulári nesklonný tvar štvrť
•a v pluráli nesklonný tvar štvrte. Ak ide o väzbu s D., L. a I., meno meraného
(deleného) predmetu je v tom páde, ktorý si vyžaduje väzba, inde je meno
predmetu v G. sg. alebo v G. pi. číslovka štvrť a tri štvrte môžu stáť aj samostatne
(ide o elipsu).
Ešte nevieš, či do rána dožiješ, a už sa staráš na pol roka naprodok, čo budeme robiť.
(TAJOVSKý) — Národ, vyše pol tisíca liet trpí. (HúRBAN) — Okolo stola asi pol tucta
dievčat, (KUKUčíN) — Oheň, ktorý blčal v peci, hádzal svoje trasúce sa svotlo na jej
sukňu a pol tváre, (JESENSKý) — Obrali asi osom riadkov: čo koreň, to za pol vedra hrozna.
(HEčKO) — Vedeli, žo predseda Bartoš neprehovorí nadarmo ani pol slova, (HORáK) —Alo
minula sa jeseň, jo o pol zime, už niet ničoho, (TAJOVSKý) — Vlani už skoro v pol novembri
mohli sme sa sem presťahovať, (šOLTESOVá)
Dufek o štvrť hodiny pribehol spotený a mokrý, (JESENSKý) — Za byt načim zaplatiť
tri zlatovky na štvrť roka. (TAJOVSKý) — Prvá izba je prázdna, ani noha do nej nevkročila
331