Slovenská akadémia vied - SAV

Hovorím s Jóbom: Ó, zahynul ten deň . . . (VAJANSKý) — Sedliak žije v prírode a s prírodou,
(TLAč)
5. čas ,,súčasne s" pred dejovými menami a ich náhradami:
Neťažkal si na žalár, na ten s prvým vykročením zabudol.. . (TAJOVSKý) — „Hore ste,
ľudia?" ozvalo sa s tichým zaklopaním spoza obloka, (ZúBEK) — Tu ho položíme za pec,
potom mu ho ukáž, kde je, — a s tým odišla, (čAJAK) — Chodí spať so sliepkami., (úzus)
6. podmienku (blízku časovému významu) pri slovesách označujúcich zmenu
stavu „v závislosti od":
S množstvom rastie chuť, ako sa vraví, (MINáč) — Ja viem, že láska s chlebom chutí len.
(HVIEZDOSLAV)
7. príčinu (zriedka):
Cibuľka, Cibuľka, uvidíš, že ty so svojím táraním zle pochodíš, (JéGé) — Môže byť rada,
beztak toho s bruchom veľa nenarobila, (žáBY) — Ako som spadol a zlomil si ruku. Ležal
som
g ňou . . . (PIGULI)
8. účel pri slovesách pohybu chodit, ísf so zubami k lekárovi, s topánkami
h ševcovi, s koňom, s vozom ku kováčovi ...
Šiel s očami k lekárovi, (ZúBEK) — Šiel s koledou .. . (UBBAN)
9. zreteľ (veľmi často) vo vetách s kvalifikujúcou predikáciou:
Zdá sa mi, že si lepšie s nohou, (VAJANSKý)
10. stav v postaveniach, kde obyčajne stáva adjektívny a infinitívny doplnok;
vo vetách so slovesami 'ísť, zastať, sedieť, ležať, pozeral, hovoriť, necMt,
•nájsť .. .
Jurko s odkrytou hlavou ich vyprevádzal, (KUKUčíN) — Starý Horák došiel domov,
mlčky sadol si za stôl s fajkou v zuboch, s hodne oťaženou hlavou, (TAJOVSKý) — Stará
Betka našla ju zavčasu ráno na diváne s otvorenými očami, (VAJANSKý) — Ešte dnes vidím
pred sobou matku s utrápenou tvárou v dňoch, ked už v meste nedostala nijaM prácu . . .
(LETZ)
11. predmet vo väzbách slovies držať sa, bit sa; zblížiť sa, oboznámiť sa,
spojil sa, nadväzoval styk, miešať sa, susediť; zhodovať sa, rozlúčiť sa, rozísť sa:
vymieňať si skúsenosti; striedať sa; cifrovat sa, košlčkovaťsa, babrať sa, namáhať sa;
rátať; podeliť sa; začať, náhlit, čakal, prestať; ako expresívny variant holého
inštrumentálu po slovesách: narábať, zapodievať sa, zaoberať sa, disponovať, šetriť,
gazdovať ...
Zápasil sám so sebou, so svojimi citmi, so svojím rozumom, (p. KBáľ) — Tam sa s ňou
poznal, (šVANTNEB) — V tom bystrickom poli zaplakala skala, ked som sa ja s milým
rozlučovať mala. (ľUD. PIESEň) — A akože sa to zhodovalo s jeho dobrým menom strážcu.
PODJAVOBINSKá) — Účtoval sám so sebou .. . (BODENEK) — Ujo Bohdan sa vie aj so
zvieratkami dorozumieť, (MOBIC) -— Granáty si plietli so šrapnelmi. .. (UBBAN) — Konečne
sa podelili s izbami, (TIMRAVA) — Chcete teda, aby sa S opravou čo najskôr začalo,
(p. KBÁĽ)
653