Slovenská akadémia vied - SAV

II. S A. vyjadruje:
1. smer na otázky kam?, kadiaľ?, kade?:
Štuchá ho okovaným špicom svojej palice medzi rebrá, (CHROBáK) — Ružové
hlávky rozkvitnutej ďateliny pchajú sa jej medzi prsty, (ONDBEJOV)
2. čas (zriedkavo):
To „hm" tam azda ani nepatrí, dostalo sa nevdojak medzi dva ťahy z fajky, (OHBOBáK)
3. nástroj a prostriedok pred názvami vecí, ktoré mo*.no pokladať za
nástroj:
Zvač vzal pohár medzi dva prsty a zazdravkal. (KUKUčíN) — Musel som si zovrieť
sluchy medzi dlane, lobo sa mi šla hlava rozskočit, (PIGULI) — Zavrzol medzi kolená paličku.
(JESENSKÝ)
4. mieru len v spojení medzi prsty:
Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, a teraz ťa nemám ani medzí prsty, (BOTTO) — My
doma peňazí sme nemávali ani zlatých, ani strieborných, iba trochu niklových a železných,
tak medzi prsty, (HEčKO)
5. spôsob len v spojeniach hovoriť (utrúsiť) medzi zuby;
6. predmet po slovesách rozdeliť, rozdať, rozhlásit, rozchýriť, miešať sa (prenesene)
...:
Vždy svoj diel rozdelil medzi deti. (ZúBEK) — Nebude sa miešať medzi ňu a muža.
(KUKUčíN)
Spája sa s A. a s L.
I. s A. vyjadruje:
1. smer:
na
Treba vystúpiť na najvyšší konár, (ONDBEJOV) — Opustil tú izbu, prichlopiac na oblok
okenicu, (KUKUčíN) — Jakub Fokiač zarážal lon na koniec lúčiny, pod briežok, (ONDBE­
JOV)
2. účel pred dejovými abstraktami (hlavná účelová predložka): isť na pomoc,
byt na pamiatku, byt na radosť, padnúť na úžitok, slúžiť na česť, chystať sa na
odpočinok, stačit na, potěchu, potrebovať na ochranu, dať niekomu niečo na dôkaz,
mať niečo na ozdobu ...
Viete, že jeho cisárska jasnosť potrebuje každý groš na vojnu, (JEGé) — Ale to mu ešte
lon malo na zlé poslúžiť, (DOBšINSKý, POVESTI) — Neostáva mi prázdnej chvíle na čítanie,
tým monoj na písanie, (šOLTESOVá)
3. mieru pred menami a příslovkami, ktoré vecne pomenúvajú mieru alebo
hraničné body:
Hladina bola asi na pol metra pod mostíkom, (ZúBEK) — Môj rodný jazyk stvoril na
stá piosní. (MIIIáLIK) — Oduševnenie Alberta kleslo na nulu. (VAJANSKý) — Otrhaní boli
639