Slovenská akadémia vied - SAV

na strach, (JéGé) — Nálož nech vybúši na sekundu presne, (PLáVKA) — Janovôík pas mal,
opis koňa zhodoval sa na vlas. (UBBAN)
4. účinok po slovesách zmeny a pred názvami stavu, podoby, tvaru, kvality:
zmeniť sa na mňvolu, schudnúť na triesku, rozmrviť sa na prach, zhořknut na
blen, obrátiť (sa) na púšť ...
Všetko by zmlátil na kašu. (KUKUčíN) — Telo upieklo sa na škvarku, (DOBšINSKý,
POVESTI)
5. spôsob pred příslovkami spôsobu alebo pred výrazmi im blízkymi: uvariť
na tvrdo, zapískať (zahrať) na tenko ...
Hrob upravili na hranato. (ONDBEJOV) — Slová skomolí na smiešno. (šOLTESOVá) —
Hana, tiež dojička, rozpráva s ňou len na pol úst... (MINáč) — Hospodárili na jednu
ruku. (PODJAVOBTNSKá)
6. nástroj, prostriedok napr. v spojeniach opierať sa na palicu, nabrať na
lyžičku, napichnúť na vidly (na ražeň) ...
Tak útlosť devy sa podopiera na silné druha rameno, (SLáDKOVIč) — Nastýku si
gombičiek na špagát, až sa dva razy nimi obopno v páse. (BáZUS)
7. čas na otázky nakedy?, na ako dlho?, kedy?:
Vo štvrtok na určený čos prišli spolu s Hankou, (UBBAN) — Nikolaj Aloxandrovič sa
na chvíľočku odmlčal, (PLáVKA) — Ked na Katarínu stojí hus na ľade, na Vianoce bude na
blate, (PRíSLOVIE)
8. príčinu: zobudil sa na príjemné zvonkanie hrkáhk, umrieť na rakovinu ...
Pani Klára na krik a buchot vybehla na chodbu, (JéGé) — Na nemoc proletárov Wolker
umiera, (KOSTRA)
9. zreteľ pri istých adjektívach a příslovkách, ako aj pri istých deadjektívnych
slovesách:
Páni sú štekliví na svoju kožu. (BEBLAVý) — Zarába na svoj vek pokne. (SMBčOK) —
Ale už som vyzdravela a vyzdravela som aj na rozum a s vami som už skončila reč.
{LAZABOVá)
10. predmet slovies z mnohých okruhov: vplývať, pôsobiť, (za)účinkovat;
pozerať, dozerať; ukazovať, nasviedčat, hádať, uzatvárať; volať, kývať, žmurkať,
apelovať; dbať, myslieť, pamätať, rátať, čakať, striehnuť; sústrediť sa; upozorniť;
vyzradiť, donášať, klebetiť; odvolať sa; zanevrieť; natrafiť; pristať; dopytovať sa;
podujať sa, podobrať sa; odvážiť sa, dať sa, chytiť sa, zavziať sa; poručiť, zveriť,
odkázať/byt odkázaný, byt utisnutý, pripadnúť ...
Toraz už ostatným sa odnechcelo útočit; na Kubka, (MOBIC) — Poznámka účinkovala
na prítomných ako hrom z jasného noba. (UBBAN) — Miško, za ten čas ostaň pekne doma,
dozri na Paľka a Anku, aby sa noprebudili. (čAJAK) — Spomeň si na naše detstvo a nebudeš
pochybovať, (PIGULI) — My deti zvaľujeme vinu jedno na druhé, (ALEXV) — Chudáčik
môj, ty si akiste poriadne vyhladol a nadávaš na poohabú Terku, (LETZ) — Eva
zažiarlila na mužov rozum, (OABAJ) — Pri jednej obchôdzke natrafil som na zdochnutého
640