Slovenská akadémia vied - SAV

kovať sa, skrášliť sa, spariť sa, spevniť sa, splašiť sa, splniť sa, spomaliť sa,
spresniť sa, spríkriť sa, spastorčif sa, srdit sa, stupňovať sa, sústrediť sa, sužovať
sa, tešiť sa, tíšiť sa, trápiť sa, trýznit sa, turbovať sa, túžiť sa, tvoriť sa, týčit sa,
udobriť sa, udomácniť sa, ukázať sa, uliahnuť sa, umárať sa, unaviť sa, unúvať sa,
upierať sa, uplatniť sa, upokojiť sa, uponížiť sa, upozorniť sa, upraviť sa, upriamiť
sa, uprieť sa, uraziť sa, vteliť sa, zjaviť sa, zarmútiť sa, zľutovať sa . ..
Niektoré faktitíva k týmto zvratným slovesám sa používajú len s predponami; napr.:
lepšit sa — zlepšil, zlepšovať, polepšit; pestřit sa — spestril, spestroval; hanbit sa — zalianbiť,
záfianbovať, vyhanbit;. ..
b) Rovnako výrazný sémantický rozdiel je medzi nezvratnými a zvratnými
deadjektívami majúcimi charakter stavových slovies. Nezvratné deadjektíva
utvorené príponou -ieť alebo -núť majú význam „stávať sa nejakým", ale
zvratné deadjektíva utvorené tými istými príponami majú význam „javiť sa
nejakým alebo vynikať nejakou kvalitou na pozadí niečoho".
Základom týchto slovies sú primárne adjektíva označujúce najmä farby
a tvary vecí. Z nich sa tvoria dvojice slovies, ako belieť — belieť sa, belasiet —
belasieť sa, černieť — černieť sa, červenieť — červenieť sa, jarábiet — jarabiet sa,
pestrieť—pestrieť sa, sivieť—sivieť sa, Šedivieť— šedivieť sa, tmavieť— tmavieť
sa, havranieť — havranieť sa, zelenieť — zelenieť sa, chlpatieť — chlpatieť sa,
košatieť— košatietsa, kučeravieť— kučeraviet sa, strmiet—strmiet sa, kľukatiet—
kľukatiet sa; hnědnut — hnědnut sa, žltnúf — žltnúť sa, zlatnúť — zlatnúť sa.
Sem patria aj odvodeniny uvedených zvratných slovies, ako zábeliet sa, začerveniet sa,
zakošatiet sa, zastrmiet sa ..., believat sa, zelenievat sa, iltievat sa, pobelievat sa, zabelievat
sa ...
c) Výrazný významový rozdiel je medzi činnostnými nezvratnými slovesami,
ktoré možno chápať ako kauzatívne slovesá pohybu (lebo v podstate
znamenajú „uvádzať niečo do istého pohybu"), a medzi ich zvratnými pendantami,
ktoré majú význam základného pohybu. Sem patria mnohé dvojice, ako
Mat— liať sa, rútiť—rútiť sa, valiť— valiť sa, hodiť — hodiť sa, vrhať— vrhať sa,
ťahať — táhat sa, vliecť — vliecť sa, niesť — niest sa, viezť — viezť sa, trhať —
trhať sa, šklbať — šklbať sa, mrvit —• mrvit sa, vrtieť — vrtieť sa, vrátiť — vrátiť sa,
uberať—uberať sa; vznášať sa, blížiť sa, pripojiť sa, chvieť sa, klaňať sa, uchylovat
sa, prechádzať sa.
d) S touto skupinou zvratných slovies súvisia aj zvratné slovesá, ktoré
vznikli zo zvratnej podoby svojich nezvratných pendantov. Obidve takéto
slovesá sú činnostné, lenže nezvratné sloveso je prechodné a zvratné je nepreohodné
(alebo až bezpredmetové). Sú to napr. tieto dvojice slovies: nájsť —
nájsť sa, dať — dat sa (do služieb), venovať—venovať sa, ukazovať — ukazovať sa,
obetovať — obetovať sa, skryť — skryť sa, zjaviť — zjaviť sa, križovať — križovať
sa ... Sem patrí aj sloveso učiť sa a jeho odvodeniny. Hranica medzi zvratnými
381